Ťažká práca v lesoch prináša aj obete

Pád lavíny v Nízkotatranskej Kulichovej doline spred 64 rokov, ktorá si vyžiadala patrí medzi najtragickejšie v histórii lesníctva na Slovensku. Každoročne si pamiatku obetí chodia k pamätníku uctiť zamestnanci štátneho podniku LESY SR.

Hoci sa táto zima až tak bohatou snehovou nádielkou pýšiť nemohla, predsa na jej silu v zimnom období nezabúdame. Jej vyčíňanie dokáže vytŕhať stromy aj s koreňmi, nespomalí pred balvany a dokonca sa nezastaví ani ľudskými životmi. Navždy ostatne v spomienkach lavína, ktorá udrela o 9:30 presne na Medzinárodný deň žien, ktorý sa toho roku oslavoval 46.-krát.

   

Už je to 64 rokov, čo si lesníci a lesní robotníci chodia pripomenúť jednu z najhroznejších tragédií v lesníckej prevádzke na území Slovenska. Na zrubovú drevenú chatu v Kulichovej doline pri Dolnej Lehote, v ktorej sa nachádzali devätnásť lesných robotníkov vrátane dvoch kuchárok, sa zosunula lavína. Zachránili sa len traja muži. Deväť obetí bolo z Pohorelej a sedem z Telgártu. Ako uvádzajú kroniky, najstarší bol 52-ročný Jozef Terek a najmladším iba 24-ročný Jozef Birka. Po šestnástich obetiach ostalo osem vdov a pätnásť polosirôt.

Lavína brala stromy i s koreňmi, vyvrátila 50 rokov starý bukový les a po lesnej chate neostalo ani pamiatky. V mase snehu sa vyše 200 km rýchlosťou do doliny okrem stromov rútili aj skaly. Od miesta odtrhnutia až po čelo mala dĺžku 3,5 km, zasiahla plochu 1,2 milióna m2, jej čelo dosahovalo 30-metrovú výšku. Zdevastovala 25 ha lesa. So správou o tomto nešťastí prišiel do najbližšej lesníckej chaty Dve vody ťažko zranený lesný robotník Michal Gálik. Vzhľadom k vtedajším technickým možnostiam záchranné práce prebiehali pomaly a komplikovane. Pomocou lesníkovho psa sa záchranárom podarilo vypátrať a zachrániť Jána Refku a Tomáša Frajta. Niektoré obete sa našli po viac ako mesiaci. Poslednú obeť, ženu, našli v blízkosti uvoľneného potoka zakliesnenú medzi stromami 1,5 m pod snehom. Do záchranných prác bolo zapojené vojsko (posádky z Brezna, Banskej Bystrice a Martina), lekári z breznianskej nemocnice, horskí záchranári, hasiči a brigádnici. Na týchto prácach sa podieľalo okolo 3.500 ľudí.

Na štvrtý deň od tragédie sa na breznianskom námestí konal štátny pohreb a smútočná rozlúčka za účasti vládnych predstaviteľov. Rozlúčky sa zúčastnilo asi 15.000 ľudí. Obete pochovali v Pohorelej a Telgárte v rámci cirkevných obradov.

Z tragédií sa treba poučiť a pripomínať si ich, pripomínať si to, že nik nie je nesmrteľný a každý je nahraditeľný... Preto opatrnosti nie je nikdy dosť, však to skutočne jediné a najdôležitejšie čo každý z nás má, je jeden ľudský život.

Protilavínové opatrenia a zákony

Už zákon 166/1960 Zb. zo 17. novembra 1960 o lesoch a lesnom hospodárstve (lesný zákon) v piatej časti pod názvom Členenie, tvorba a pestovanie lesov v §30 ustanovuje: „V lesoch účelových sa musí hospodáriť tak, aby les mohol čo najlepšie plniť predovšetkým svoje osobitné poslanie. Osobitný spôsob hospodárenia v účelových lesoch určia lesné hospodárske plány. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a v prípadoch určených vykonávacím predpisom krajské národné výbory, prípadne okresné národné výbory môžu vyhlásiť za účelové podľa písmena k) ochranné lesy v oblasti lavín“.

V nie tak dávnej minulosti boli na základe Vyhlášky č. 57/1992 Zb. - vyhláška dnes už neexistujúceho Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania a používania prostriedkov Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky vyčlenené financie na Vykonávanie protilavínových a protieróznych opatrení, vrátane asanácie zosuvných území uvádzané v prílohe č. 3 tejto vyhlášky pod názvom INTENZIFIKÁCIA CELOSPOLOČENSKÝCH FUNKCIÍ LESOV

Do dnešnej doby môžeme dokladovať, že v roku 2018 z výmery porastovej plochy ochranných lesov (336.522,75 ha), zaberali protilavínové lesy rozlohu 2.573,20 ha, či je to dosť, alebo málo, ukáže až čas a sila prírody, ktorou dokáže udrieť.

Protilavínové opatrenia a časopis Lesník

O protilavínových opatreniach bolo popísané už veľa a lesníci z oblasti výskumu, vedy, školstva a praxe sa zaslúžili nielen o teoretické riešenia a návrhy, ale tiež o ich realizáciu. O prezentáciu protilavínovej problematiky sa celý svoj profesný život snažil aj náš bývalý kolega Ing. Milan Longauer. Veľa energie obetoval aj príprave viacerých konferencií na tému lavíny, o ktorých pravidelne prispieval do časopisu Lesník.

V predchádzajúcich číslach sa dočítate napr.: „... Je dôležité zvyšovať hornú hranicu lesa na jej prirodzenú úroveň melioračným zalesňovaním s použitím ekologicky vhodných autochtónnych odolných drevín. Medzi dreviny, ktoré je možné použiť pri výsadbe patria Picea abies, Larix decidua, Pinus cembra, Pinus mugo, Juniperus communis, Juniperus nana, Fagus silvatica, Acer pseudoplatanus, Sorbus aucuparia, Sorbus aria, Betula verrucosa, Betula carpatica, Salix silesiaca, Salix caprea, Salix Jacquiniana, Ribes alpinum, Ribes petraeum a pod.

Lesné porasty musia mať dobrý zdravotný stav, vhodné (zmiešané) druhové zloženie, štruktúru, počet stromov na hektár a vek. Lesný porast plní protilavínovú funkciu len od určitého veku, čo súvisí ako s jeho výškou, tak aj hrúbkou kmeňov atď. Usudzuje sa, že lesný porast plní protilavínovú funkciu optimálne vo veku 20 až 60 rokov. V posledných rokoch bol viackrát zaznamenané aj odtrh lavíny vo vnútri lesného porastu. Bolo to u dospelých listnatých drevín (Fagus sylvatica, Carpinus betulus atď.). Aj z uvedených dôvodov je výber drevín do lavínových území veľmi dôležitý,“ tieto a mnohé ďalšie informácie týkajúce sa protilavínových opatrení sme Vám priniesli v časopise Lesník ročníku 2006 pod názvom Lesníci, lesy a protilavínová ochrana krajiny od profesora Jakubisa ako aj v článkoch venovaných protilavínovej problematike uverejnených vo februárovom a macovom čísle Lesníka z roku 2019 a i.

                                 Mgr. Anna Sliacka, PhD.