V dubinách sa netreba ponáhľať, lebo nás to dobehne....alebo už dobehlo? (Hrab - úhlavný nepriateľ?)
Bukovo-dubové porasty v dvoch lvs. sú zmiešané, tvorené z drevín s rozdielnymi rastovými schopnosťami, rozdielnym fyzickým vekom, prebiehajú tu veľmi zložité vývojové procesy. Už to naznačuje, že pestovanie zmiešaných porastov duba s hrabom je často tvrdý oriešok, hádam aj najtvrdší.
V podmienkach nášho OZ Revúca tvoria porasty v 2 lvs. až 34 % výmery lesov odštepného závodu. Ide prevažne o sprašové bukové dúbravy, kde sa v hornej etáži nachádza ostrovčekovito až plošne dub zimný, hlúčikovito hrab a jednotlivo až skupinovite buk a cenné listnáče. V druhej etáži sa plošne vyskytuje hrab, ojedinele dub, buk, cenné listnáče. V takýchto porastoch bol v predchádzajúcich programoch starostlivosti o les prevažne plánovaný maloplošný okrajový clonný rub na dve výšky porastu, na dve fázy s krátkou obnovnou dobou 30 rokov s predpokladanou prirodzenou a čiastočnou umelou obnovou duba, buka a cenných listnáčov. Po presvetlení sa naozaj objavila prirodzená obnova duba, porast sa dorúbal, a potom to začalo: už v druhom roku nastáva agresívny nástup hraba a náš dlhoročný nákladný, nerovný boj s ním, často aj prehratý, výsledkom čoho boli aj hrabové prerezávky. Nie všetci podľahli tomuto diktátu doby: Už pred 40 rokmi s tým nebol stotožnený teraz dôchodca, bývalý vedúci LS Jelšava Ing. Stanislav Novák, ktorý nepoužíval schematické zásahy, ale pristupoval aj k časti porastu podľa jeho potrieb, zasahoval po celom poraste a do všetkých jeho vrstiev, odstraňoval nekvalitné, poškodené, nestabilné jedince, podporoval koruny najkvalitnejších stromov. Robil prevody postupnou výchovou, navzdory tvrdému predpisu prevodu holorubom na striedavých pásoch, z niekdajšej pastvy porastenej osikou a košatými bukmi a dubmi postupne vychovával porast teraz tvorený, predstavte si, kvalitnými bukmi a dubmi z prirodzenej obnovy, nachádzajúce sa v obidvoch vrstvách bez výrazných nákladov na jeho výchovu. Takéto porasty sú dnes výškovo a hrúbkovo diferencované s fungujúcimi procesmi obnovy a autoregulácie, pričom v poraste ostávajú geneticky vhodné jedince s cieľom udržania stálej dynamiky prirodzenej obnovy vhodným genetickým materiálom. Príkladov je dostatok nato, aby sa človek nad tým zamyslel.
Výrazné znižovanie podielu duba zimného na úkor hraba v 2 lvs. a následný tvrdý boj o prežitie duba v hrabových nárastoch po dvojfázovom, spravidla pásovom clonnom rube s krátkou obnovnou dobou, postupne otváralo oči aj ďalším lesníkom, že tu niečo nefunguje, že treba spomaliť, predlžovať obnovné doby min. na 60 rokov, zjemniť zásahy v obnove, dávkovať prísun svetla do porastu a naopak v prebierkach zintenzívniť, uvoľňovať koruny nádejným jedincom, aby sa nielen zvyšovala ich kvalita, ale aj ich stabilita. Predĺžením obnovnej doby sa s obnovou začne skôr a skončí neskôr, v dobe optimálnej rubnej zrelosti, čo je pri dube 165-175 rokov, ale tomu predchádza cielená výchova kvalitných stromov s vyvinutými a zdravými korunami. Ruka v ruke s ťažbou ide prirodzená obnova porastu, postupným a nepravidelným vytváraním podmienok na ňu a neskôr jej postupným odcloňovaním počas dlhej obnovnej doby môžeme vytvárať vekovo a hrúbkovo diferencovanú štruktúru.
Autoregulačné procesy sú pri dvojfázovo obnovovaných porastoch výrazne potlačené a hrab ako by sa stal naším úhlavným nepriateľom. Nemá to tak byť, veď súžitie hraba s dubom je veľmi priaznivé a potrebné pre zdravý a kvalitný rast duba. Hrab vypĺňa prevažne strednú vrstvu porastu, a tým zabraňuje intenzívnemu prístupu svetla do porastu a tak pozitívne ovplyvňuje rýchle čistenie kmeňa duba od konárov a rast rovného priebežného kmeňa. Hrab chráni skupiny zmladenia pred úpalom a skorými mrazmi a často aj pred zverou. Hrab je teda naším priateľom, ktorého ale musíme mať aj pri jednotlivom výbere pod kontrolou a držať ho na uzde.
S výraznejšou praktickou realizáciou myšlienok prírode blízkeho obhospodarovania lesov, ktoré už 30 rokov presadzuje hnutie Pro Silva, sa začalo na našom OZ Revúca v roku 2006 vytváraním objektov Pro Silva na všetkých LS a v rôznych lesných spoločenstvách, pod dohľadom Ing. Rudolfa Bruchánika a pod výrazným vplyvom už spomínaného Ing. Stanislava Nováka, Ladislava Alcnauera a Ing. Dušana Mikuša cez stretnutia, praktické ukážky v porastoch, diskusie, porovnávania výsledkov rôznych postupov a samozrejme aj odbornej literatúry.
Myšlienky prírode blízkeho obhospodarovania sa pri následnej obnove PSoL podarilo dostať aj v podobe tzv. „t“ porastov. Porasty s takto definovaným špecifickým spôsobom obhospodarovania pre trvalo viacetážové porasty tvoria na našom OZ Revúca 21 % výmery lesov, čo predstavuje vyše sedem tisíc hektárov lesa pri zachovaní ročnej ťažby 150-160 tis. m3. Ich výmera sa postupne zväčšuje na základe rozhodnutí OLH formou zmien v PSoL.
Teda už od roku 2006, kedy sa začali realizovať prvé zásahy jednotlivým výberom vo väčšom rozsahu, máme prvé výsledky, ktoré pozorujeme a opatrne z nich vyvodzujeme aspoň čiastkové, ale už naše osobné skúsenosti a poznatky. Po úmyselných zásahoch jednotlivým výberom v roku 2009 (porast 125 rokov, 1. etáž: DZ 74, HB 16, BK 9, ojed. LV, CS, 2. etáž HB 100, ojed. DZ, BK, LV, CS ) a čiastočne aj vplyvom roztrúsenej kalamity vznikli v porastoch hlúčiky a skupiny prirodzeného zmladenia duba zimného, ktoré sú od seba vzdialené viac- menej na 2 výšky porastu veľkosti od 0,02 do 0,20 ha. Po okrajoch týchto skupín a niekde aj strede sme ponechali stáť menšie hraby strednej úrovne, aby čiastočne tienili plochu. Na skupinu postupne začal nalietať hrab, ktorý si udržal primeranú hustotu asi tak 4- 5 rokov, vytváral ochranu pred prudkým svetlom, neskorými mrazmi i pred zverou. Ale postupne, v niektorých skupinách, keď už hrab dosiahol výšku nad jeden meter, začal konkurovať dubu, ktorý akoby prestal prirastať, dokonca na niektorých plochách pod tlakom hraba odumrel. Opäť má byť hrab našim nepriateľom? Nie, nie, len ho treba držať na uzde. Rozhodli sme sa konať a zrealizovali sme (časť hlúčikov v r. 2014 a ďalšiu časť v roku 2017) v skupinách (asi na 60 % plochy zmladenia) výsek s nízkou intenzitou (11-35 ks/ár), uvoľnili sme duby vzdialené od seba cca tri metre. Zásah bol viditeľný ešte aj po troch rokoch, dub prežil, ale akoby zaspal a „sedí“, neprirastá.
V máji tohto roku sme na LS Jelšava a LS Sirk prezentovali na Lesníckom dni Pro Silva práve tieto porasty, v ktorých sme v r. 2019 opäť zrealizovali zásah jednotlivým výberom už podľa spomínaných zásad, s cieľom využiť minuloročný semenný rok, pričom sa vytvorilo niekoľko nových hlúčikov-skupín. Vznikla diskusia, aká veľká by mala byť plôška s obnovou, kedy a ako je potrebné zasiahnuť na tejto plôške pre prežívanie a odrastanie duba, či nemal byť zásah v hlúčikoch výsekmi v r. 2014 a 2017 intenzívnejší, aby začal dub rýchlejšie odrastať. Ukázalo sa, že čím je plôška väčšia, tým intenzívnejšie zarastá hrabom, ktorý v strede skupiny duba úplne zadusí. Tak sme sa rozhodli zasiahnuť opäť toho roku (po dvoch rokoch), ale intenzívnejšie, okraje skupín sme vysekali, nie však plošne, a v strede skupín, kde bol hrab už vyšší, sme ho pozalamovali, so snahou utlmiť jeho rast, pustiť svetlo k nárastu duba, prípadne buka, ale zároveň zachovať aj ochranu pred úpalom, prípadne pred zverou. Pri realizácii zásahu sme si všimli, že v strede skupín pod tlakom hraba dub odumrel, ale začali sa tam presadzovať buk a lipa (práve okolo nich sme realizovali zalamovanie). Opäť nebolo potrebné zasahovať do všetkých skupín, lebo niektoré sú porastené hrabom aj lipou s prímesou buka a ponechajú sa tak na autoreguláciu. Súbežne s výsekom na niektorých skupinách odstránime už spomínané hraby strednej úrovne z okrajov skupín a budeme sledovať, či dub začne lepšie prirastať. Máme veľa nezodpovedaných otázok, lebo čo platí pre jeden porast už neplatí pre druhý, je potrebné brať do úvahy viacero faktorov, ako je stanovište, expozícia, ale aj rozdielna mikroklíma samotných skupín. Možno pomalé odrastanie je spôsobené faktom, že porast je na severnej expozícii a treba opäť počkať a neurýchľovať zbytočne procesy. Všeobecne sme sa však zhodli, že pre bukovo-dubové porasty je najvhodnejší spôsob obhospodarovania jemnejšími postupmi podrastového hospodárskeho spôsobu, jednotlivým účelovým výberom, pri prírode blízkom obhospodarovaní, konkrétne v našom prípade ani pri jednotlivom výbere nedostaneme všetko zadarmo, porast musíme mať pod dohľadom a sledovať prírodné procesy v ňom prebiehajúce a včas reagovať. Ale isté je aj to, že tieto naše zásahy sú podstatne lacnejšie ako na pásoch po okrajovom clonnom rube, tam je nutné robiť zásahy napr. v priebehu 10 rokov aj päťkrát po celej ploche s nákladom priemerne 250 €/ha, oproti tomu pod clonou a teda ochranou materského porastu sa preukázala potreba zasiahnuť dvakrát s nákladom 150 € /ha (jeden zásah v roku 2014 a druhý v roku 2019), ale len na 60 % plochy. V prepočte na celú plochu porastu v porovnateľných porastoch (HSLT 208) s rozdielnym spôsobom obnovy sa preukázal náklad na výchovu skupiniek po jednotlivom výbere, teda pod ochranou materského porastu od 3,55 do 7,55 € oproti nákladom v pásoch po OCR, čo sa ukázalo 24 € na jeden ha celého porastu na jeden rok ((náklady boli sčítané za dobu deväť rokov a rozpočítané na jeden rok na celú plochu porastu, teda ja aj neobnovenej časti).
Každá časť porastu môže mať rozdielnu potrebu zásahu, nedá sa zaškatuľkovať a často sa nedá určiť pre jeden porast jednotný postup, je potrebné postupovať od stromu k stromu, do všetkých vrstiev porastu, či už do skupiny v druhej etáži, alebo v hlúčiku nárastu v spodnej etáži, všetko však citlivo a postupne, hlavne v bukových dúbravách. Základom je porast poznať, jeho možnosti stanovišťa a momentálny stav, podľa toho určiť cieľ, ktorý chceme a je možné dosiahnuť, porast dobre sprístupniť a stále sa doň vracať, sledovať jeho vývoj a v prípade potreby zasiahnuť, lebo autoregulačné procesy v týchto porastoch síce fungujú, ale v živote porastu nastávajú rôzne situácie (kalamity, neželaný nástup konkurujúcich drevín a krovín), kedy treba vývoj usmerniť.
Lesy obhospodarované prírode blízkym spôsobom si nepretržite plnia všetky funkcie - mimoprodukčné i produkčné, majú vyššiu ekologickú stabilitu a biologickú diverzitu, obnova porastu vzniká bez vytvárania rúbanísk, ktoré sú verejnosťou vnímané veľmi negatívne. V takto obhospodarovaných porastoch sa pri 100 % prirodzenej obnove zachovávajú pôvodné autochtónne drevinové skladby.
Na realizáciu prírode blízkym spôsobom nestačí len presvedčenie, ale je potrebné vytvárať naň podmienky, či už zákonné (definovanie v PSoL) ale aj pracovné (mať prostriedky na sprístupnenie porastov, na náročnejšiu ťažbu, nadradiť efektívne časovanie zásahu v poraste paušálnej potrebe plnenia hospodárskeho výsledku už k polroku, mať dôveru nadriadených), systémové (uvažovať o lese v dlhodobom ponímaní, podpora štátu), aby naším produktom mohol byť LES a drevo jeho benefitom.
Ing. Alena Ďurkovičová
pestovateľka OZ Revúca