Vetrová kalamita na Lesnej správe Beňuš

Situácia s veternými kalamitami, ktorá trápi OZ Beňuš od decembra roku 2019 spôsobila, že momentálne majú na LS Beňuš „na zemi“ cez 50 tisíc kubíkov, čo predstavuje ročnú ťažbu lesnej správy.

V piatok 20-teho decembra 2019 sme sa rozlúčili s kolegami, popriali si šťastné a veselé sviatky a pripravovali sme sa na prežitie krásnych chvíľ so svojimi rodinami, a aj na zaslúžený oddych po ďalšom náročnom pracovnom roku. Túto predvianočnú atmosféru narušil v noci z 23. na 24. decembra silný vietor, ktorý bol klasifikovaný meteorologickými predpoveďami silou mohutnej víchrice až orkánu. A veru... v tejto víchrici zahučali hory, zahučali lesy a hukot sprevádzal praskot a lámanie. Vždy pri meteorologických predpovediach, ktoré sú dnes veľmi presné a vydaných výstrahách sa nám robia s kolegami vrásky na čele a kladieme si otázku, čo nám to zase ide narobiť za škody?

Lesné porasty odolávali náporu vetra, ale svoj boj nakoniec prehrali. Živel bol silnejší... Čo nevyvrátil s koreňovým koláčom, to zlámal... a vôbec tu nešlo o monokultúrne, rovnorodé, a ešte k tomu nepôvodné porasty, ako to niektorí „znalci lesníctva“ radi interpretujú a zavádzajú, ale aj porasty zmiešané s jedľou a bukom ba aj smrekovcom. Škody boli znásobené aj tým, že zima bola aká bola a pôda nebola dostatočne premrznutá. Severné a severozápadné prúdenie sa do našej doliny Hrona prevalilo z Tatranskej kotliny cez Jasienok a Kečku a pri prepade tlačilo k zemi, ba až valcovalo lesné porasty v lokalitách Lieskovej, Bukovinke, Makovej a sčasti aj v Zámrzlej, Veľkom a Malom Zelenom. Sviatky, nesviatky na základe platných rámcových zmlúv sme nasadili kapacity na odstraňovanie popadaných stromov cez ploty lesných veľko-škôlok v Škôlkárskom stredisku Drakšiar, aby sa počas sviatkov nedostala dovnútra lesná zver a nespôsobila škody na pestovaných sadeničkách.

V novom roku sme sa stretli a po zahájení a prianí všetkého dobrého sme už vedeli, že nás nič dobré v hore nečaká. A naše predpoklady sa naplnili. Spolu s lesníkmi sme sa vybrali počítať a zisťovať škody. Pohľad na lokality v Lieskovej, v Čiernej, na Vlčienci, alebo na Drakšiari bol deprimujúci. Živel položil k zemi cca 25 tisíc kubíkov. A to nielen sústredene na väčších, či menších plochách, ale aj rozptýlene. Keď sme sa už pustili do práce, samozrejme rešpektujúc novú legislatívu a „ohlasovačky“ prišla na prelome 4. a 5. februára ďalšia skaza a pred decembrové škody sme si mohli napísať znamienko krát 2. Okrem niektorých a už spomínaných lokalít z decembra kde sa škody po opätovnom vyčíňaní živla znásobili, vietor prepadol aj do lokalít Zúbra, Šnóbel, Studeno, a hlavne doliny Beňušská. Situácia sa úplne zmenila a ročnú ťažbu na rok 2020, ktorú lesná správa Beňuš plánovala, máme momentálne „na zemi“ v podobe tejto kalamity. Je to cez 50 tisíc kubíkov. Pred nami je teda neľahká úloha. Jej rýchle a včasné spracovanie, aby sme predišli a zabránili následnej podkôrnikovej kalamite. A to sme sa ešte úplne nevyrovnali s vlaňajšou podkôrnikovou kalamitou.

Boj s časom a podkôrnym hmyzom však nie sú jediné. Začíname sa boriť na jednej strane s problémami s odbytom drevnej hmoty, na druhej s tými, ktoré nám priniesla súčasná legislatíva na úseku ochrany prírody a krajiny, a to už spomínané ohlasovanie náhodnej ťažby (kalamity) na príslušné orgány a štátnu ochranu prírody, ku ktorej sa môžu, alebo musia vyjadriť, v závislosti od stupňa ochrany prírody, v ktorom náhodná ťažba vznikla. Po počiatočných súhlasných stanoviskách sa dostávame k obmedzeniam, ku konaniam v niektorých porastoch, čo znamená stratu času v spracovaní... A to si myslím, že nie sme na tom s obmedzeniami ešte tak zle ako kolegovia v iných častiach nášho podniku resp. neštátnych subjektoch. Na Lesnom celku Beňuš je 75% tejto NŤ v II. stupni - OP NAPANTu, 5% v II. stupni - OP Muránska Planina, 18% v I. stupni a len 2% v III. stupni ochrany NAPANTu. Čaká nás veľmi náročný rok, a aj viac za sebou nasledujúcich. Veď spracovaním sa to nekončí, príde na rad sadenie, zabezpečenie a pestovanie nového lesa na plochách, ktoré „zrúbal a zdrancoval“ prírodný živel. Taktiež nás čaká mnoho argumentov na vysvetľovanie a obhajobu svedomitej niekoľko generačnej práce lesníkov, na ktorú sa v poslednom období znáša neskutočné množstvo lží, zavádzania a znevažovania. Nenechajme si už načisto vziať lesnícku hrdosť a česť.

Pesimizmus však nie je na mieste, hor sa do práce, hora volá. Pomaly sa prebúdza a volá o pomoc s momentálnou kalamitou. Tú sama nezvládne ... a kto vie čo ju ešte čaká?

Najdôležitejšie je a nielen v týchto chvíľach hlavne veľa zdravia kolegyne a kolegovia. LESU ZDAR!

                                                                                                              Ing. Martin Kovalčík – vedúci LS Beňuš