Lesník 10/2019

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

Kôň s lesníckou tradíciou - NORIK muránskeho typu

V roku 1950 bol na Veľkej Lúke založený chov Norika muránskeho typu a od tej doby sa tu podarilo odchovať viac ako 3800 koní prevažne pre lesnú prevádzku.

Lesy Slovenskej republiky štátny podnik na OZ Revúca v Stredisku chovu koní v Dobšinej (SCHK) prevádzkuje chov koní v plemene Norik muránskeho typu. Je to chladnokrvný kôň určený na prácu v lese. Robotníkom, ktorí pracujú s Norikom, vyhovujú jeho vlastnosti. Je to najmä výkonnosť, pevná telesná konštitúcia a odolnosť. Je to kôň pracovitý, dobre ovládateľný s primeraným temperamentom. Okrem toho je dobre živiteľný, pohyblivý a obratný. Tieto vlastnosti sú jednak zdedené a usmerňované v procese šľachtenia, a tiež nadobudnuté v náročných podmienkach chovu.

Špecifikami chovu sú podmienky, v ktorých kone chováme. Mladé kone už od veku dvoch mesiacov chodia na pastvu vzdialenú niekoľko kilometrov s prevýšením 100-300 m. Od jedného roka až do dospelosti sú kone od mája do októbra na vonkajších pastvinách, kde sú celé obdobie vystavené vonkajším poveternostným podmienkam. Denne chodia za vzdialenou pastvou a v noci sú ustajnené v ohradách bez prístreškov. Takéto náročné podmienky zvyšujú odolnosť ich organizmu. Každodenný pohyb na pastve v nadmorských výškach od 600 do 1200 m n. m. umožňuje nadobudnutie výbornej pohyblivosti a prirodzenej obratnosti, čo je dôležitým predpokladom pri ich využití pri práci v lese.

Chov bol založený r. 1950 na Veľkej Lúke pri Muráni. Podnetom k založeniu bola potreba koní pre armádu a lesné hospodárstvo. Postupne do roku 1956 boli vybudované ďalšie strediská: Paseky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Dobšiná a Betlanovce.

Základom chovu bolo stádo huculských kobýl nakúpených z východného Slovenska. Koncom 50-tich rokov sa pristúpilo k zmohutňovaciemu procesu hucula s plemenami fjord, hafling a norik. Cieľom kríženia bolo vytvoriť plemeno Slovenského horského koňa s mohutnejším telesným rámcom, pri zachovaní dobrých úžitkových vlastností plemena hucul (vytrvalosť, obratnosť, odolnosť, nenáročnosť). Po stránke plemenárskej sa nepodarilo dosiahnuť tento cieľ. Nebola dosiahnutá tvarová a typová vyrovnanosť potomstva podľa šľachtiteľského cieľa.

Na základe vypracovanej koncepcie sa od 80-tich rokov realizuje chov norického koňa. Norický kôň je najtypickejším predstaviteľom skupiny koní západných. Pôvod norického koňa sa viaže k starorímskej provincii Noricum, ktorá sa nachádzala na území dnešného Rakúska. Chov norika sa v dvadsiatom storočí rozšíril okrem svojej pôvodnej vlasti aj do iných krajín. Vplyvom prostredia a spôsobu odchovu sa vytvorili viaceré typy tohto plemena.

Dnes je chov sústredený na dvoch hospodárskych dvoroch v Dobšinej a Veľkej Lúke. V Dobšinej sú ustajnené plemenné žrebce, plemenné kobyly so žriebätami do odstavu a mladé kobyly od jedného roka až do predaja. Na Veľkej Lúke sú ustajnené mladé kone od odstavu do jedného roka bez rozdielu pohlavia, žrebce a valachy od jedného roka do predaja. Na obidvoch strediskách prebieha v zimných mesiacoch výcvik koní, ktorý trvá tri mesiace. Kone sa predávajú vo veku štyroch rokov.

Úroveň chovu je pravidelne kontrolovaná a posudzovaná prostredníctvom komisií na jarnej a jesennej bonitácii koní. Predseda komisie je menovaný priamo ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Členovia komisií sú delegovaní z radov najväčších odborníkov na chov koní na Slovensku. Súčasťou bonitácií je meranie, váženie, predvádzanie a posudzovanie plemenných žrebcov a kobýl v reprodukcii. Schvaľujú sa tu návrhy na vyradenie, či zaradenie do chovu. Súčasťou zaraďovania do chovu sú náročné výkonnostné skúšky, ktoré pozostávajú z hodnotenia exteriéru a výkonnosti. Väčšina kobýl je zaradená do chovu v kvalite „Elita“.

Chovu bol v roku 1995 udelený titul „Šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu“ a v roku 1997 bol chov vyhlásený za „Chránený chov a génovú rezervu Norika muránskeho“. O kvalite chovu svedčia aj pravidelné ocenenia z výstav Agrokomplex v Nitre - Zlatý kosák (1995, 2010, 2013, 2017) a viaceré Čestné uznania.

Súčasný stav koní je 160 ks, z toho je 48 kobýl v reprodukcii, päť plemenných žrebcov a zvyšok sú mladé kone. Za celú produkciu chovu koní na Muráni bolo vyprodukovaných a odpredaných viac ako 3 800 kusov mladých koní. Dňa 29.5.2009 bol chov Norika muránskeho typu na Veľkej Lúke pri Muráni vyhlásený za významné lesnícke miesto.

Personálne obsadenie SCHK Dobšiná tvorí päť THZ v zložení: vedúci strediska, dvaja technici a dvaja vedúci hospodárskych dvorov. Starostlivosť o kone zabezpečuje priemerne 20 robotníkov. Jedným z problémov, s ktorým sa pri tejto činnosti stretávame je nepriaznivá (prestarnutá) veková štruktúra THZ (52 rokov) a robotníkov (48 rokov). Je čiastočne riešiteľná prehodnotením ich mzdového zaradenia a ohodnotenia.

Ďalším, oveľa zložitejším problémom je ekonomika chovu, ktorá nepriaznivo vplýva na hospodárenie OZ Revúca a tým aj celého š.p. Totiž predajný vycvičený kôň vo veku štyroch rokov sa dá predať za 1843 € (priemer realizácie za dva roky) pri priemernom náklade na chov koňa za štyri roky 18.380 €. Strata na hospodárení plánovaná na rok 2019 v tejto činnosti je vo výške 678 tis. €.

Racionalizačné opatrenia chovu koní boli vykonané už v minulosti:

  • počet hospodárskych dvorov bol zredukovaný z piatich na dva
  • počet chovaných koní bol znížený z počtu 350 na 160 ks
  • počet kobýl v reprodukcii bol znížený z počtu 110 na 45-50 ks a je na šľachtiteľskom minime
  • počty pracovníkov v kategórii THZ a robotníkov sú dlhodobo stabilizované na počtoch
  • zodpovedajúcich úlohám, resp. nižších, pričom polovicu celkových priamych nákladov tvoria
  • osobné náklady zamestnancov strediska. V pláne na r. 2019 je to 53,4 %, nárast oproti r. 2017 je 9,7 % (je to v súlade s výsledkom kolektívneho vyjednávania)
  • rozhodujúce materiály – krmivá sa realizujú procesom verejného obstarávania

Vzhľadom na to, že nákladovú časť nie je možné ďalej znižovať a výnosovú časť ovplyvní OZ len minimálne, východiskom je v maximálnej miere sa uchádzať o možnú podporu v zmysle výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka. Táto podpora je možná vo výške 3 200 €/koňa/rok. Pri 160 koňoch je to 556.800 €, čo by výrazne zlepšilo výsledok hospodárenia.

Pri uplatňovaní princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov s dôrazom na jemnejšie výchovné a obnovné postupy je využitie koní prioritné. Je vypočítané, že na Slovensku vzhľadom na prírodné podmienky, je potrebné ročne priblížiť koňmi 8-10 % všetkého vyťaženého dreva. Uplatnenie teda naše kone majú. To, že sa nevyužívajú v plnej miere tam, kde je to potrebné, je spôsobené aj sociálno-ekonomickým vývojom v spoločnosti. Tiež nízkou atraktívnosťou každodennej tvrdej práce v lese, nutnosti celodennej a každodennej starostlivosti o koňa - úžasného živého tvora.

Ján Vavrek, riaditeľ OZ Revúca