Prírode blízke hospodárenie v dubinách na LS Duchonka

fotogaléria k hospodáreniu v dubinách k nahliadnutiu kliknutím

LS Duchonka sa výraznejšie do povedomia lesníckej verejnosti dostala rozsiahlou kalamitou listnatých porastov v roku 1999. Robíme všetko preto, aby to bolo posledné negatívum z tejto lokality.
Na LS máme 6 LO a každý OLH má svoje plochy Pro Silva, kde realizuje PBOL. Tento spôsob obhospodarovania sa neuplatňuje iba na objektoch Pro Silva, ale na celom území LS. Na každom LO sa nachádzajú kvalitné porasty buka a a duba. Je faktom, že tie najkvalitnejšie dubiny sú buď zmiešané s bukom, alebo v rozhodujúcom období mali, či ešte stále majú pod sebou spodnú etáž hraba, buka či lipy.
PBOL sme pri obnove dubín začali uplatňovať ako posledné. Po bučinách a smrečinách, lebo tu sa výsledky dostavili rýchlejšie a začiatky boli jednoduchšie. Obnova i výchova dubín je náročnejšia na odbornosť i praktické skúsenosti. Výhodu má ale v dostupnejších terénoch.
Najskôr sme vymenili maloplošné holoruby za veľkoplošné i maloplošné clonné ruby. Dnes využívame najčasnejšie skupinové clonné ruby. Obnova Db sa dostaví rýchlejšie v zmiešaných porastoch s Bk, Hb,Lp. S Db sa ale zmladia i tieto dreviny. O to dôležitejšie je postarať sa o intenzívnejšie uvoľnenie obnovných prvkov. Db ako slnná drevina nevydrží dlhodobo pod málo rozpojeným materským porastom, najmä v konkurenčnom boji s Hb a Bk. Odclonené nárasty i mladiny majú vysokú dynamiku vývoja. Je potrebné zasiahnuť i 3 x za decénium. V prvých zásahoch začíname uplatňovať vrškovanie. Odstraňujeme rozrastky, ale často aj časť strednej vrstvy. Zásahy až do štádia kmeňovín musia byť primerané potrebám Db. Ak má pomoc slabú - preštíhluje sa, je točitý a má malú korunu a potláča ho Hb a Bk. Ak je zásah silný- košatie a tvorí rozrastky.
Komplikovanejšia je výchova i obnova rovnorodých dubín bez spodnej vrstvy. Aj slabším uvoľnením kvalitného jedinca v prebierke tento začína často tvoriť vlky na kmeni. Trávy v poraste sú hustejšie a niekedy vytvárajú drny. Porasty sú presýchavejšie. V týchto porastoch podporujeme Hb, či Lp, aby sa dostali do úrovne a začali rodiť. Svojim lietavým semenom prirodzene vytvorili spodnú etáž pod Db.
Kvalita týchto porastov so zmiešanými či dvojvrstvovými je neporovnateľná. To platí aj keď sú na rovnakej lokalite. Cestu vidíme v začatí podsadieb i podsevov pod Db za účelom ich výchovy. V rokoch 1965- 1971 sa podsadilo na Slovensku 2500 ha ročne. Kto a koľko podsádza dnes? V roku 2006 sme pokusne podsiali časti porastov semenom Hb, Bk, a Lp Jv, Js. Tento rok zrealizujeme na skusných plochách podsadby. Za účelom prirodzenej obnovy zatrávnených dubín zakúpil OZ zraňovač. V jeseni minulého roku sme dobrú úrodu Db skúšali zapraviť do pôdy. V starších dubových porastoch (80-120 ročných) sme si založili prevádzkové lesnícke plochy za účelom zisťovania prírastku. Na uvedené činnosti nemáme žiadne navŕšenie nákladov. Vystačíme si z modelov. V tejto činnosti nás poháňa i vlastná zvedavosť za poznaním a možnosť vyskúšať iné postupy výchovy či obnovy.
Na LS máme aj nemálo výmladkových porastov rôznej kvality. Niektoré sú chybne vedené ako hospodársky vysoký les. Naše hospodárske nízke lesy boli dosiaľ pole neorané pre PBOL, ale už v tomto roku si ideme uvoľňovať zmladenie v jestvujúcich skupinách. V týchto obnovných častiach sme pri vyznačovaní ojedinele ponechali stáť kvalitné jedince semenného pôvodu. V niektorých porastoch je možný nielen prevod ale aj prebudova. Hlavným dôvodom nášho konania je spoznať reakciu výmladkového porastu i prirodzeného zmladenia na zásah. Chceme mať pri tvorbe nového LHP (2009) jasno, aké zásahy bude výhodnejšie požadovať v týchto porastoch od NLC- Lesoprojektu. Všeobecne sa chceme držať zásady: ,, Čím je porast nekvalitnejší, presýchavejší a menej prirastavý, tým intenzívnejšie bude odcláňanie zmladenia, alebo väčšia snaha o jeho vytvorenie. Tu pôjde skôr o prevod“. Prebudovu budeme realizovať v kvalitnejších výmladkových porastoch, alebo porastoch s rôznou kvalitou. Podpora vzniku i odcláňanie existujúceho zmladenia sa bude ako prvá realizovať v nekvalitnejších častiach.
Na dušu lesníka má priam blahodarný účinok vyznačovanie prebierky v kvalitných Bk-Db porastoch s podúrovňou Hb a absenciou trávy. Realizáciou hodnotového svetlostného prírastku uvoľnením korún duba často 2 až 3 okolitými jedincami z úrovne a niekedy i odstránenie jedinca do koruny duba vrastavej podúrovne dosahujeme intenzitu zásahu 25 %. Tu realizujeme zmeny predpisov, lebo predpísané zásahy majú intenzitu cca 10 %. Ide hlavne o porasty + 50 rokov, kde sa hmota naakumulovala buď nešťastným zásahom (pucovkou) spodnej vrstvy i slabšími zásahmi v minulosti. Výraznú medvediu službu nám v porastoch +50 robí i uplatnenie zákona ( neprekročenie celkového etátu. T.j. potreba zašetrovania náhodilých ťažieb či preťažieb v porastoch do 50 rokov). Po zásahu silnejšej intenzity predpokladáme, že porast zostane 15 rokov bez zásahu, a opätovná intenzita bude do 15%. Dôležité bude čo si vyžiada porast.
Ak je porast iba Bk-Db bez spodnej vrstvy a zastúpenie duba začne presahovať cca 70% a viac, začíname podporovať Bk, aby sme o 20 rokov nedosiahli rovnorodú dubinu. Je samozrejmé, že v porastoch Db majú maximálnu podporu cenné listnáče Js, Jv, Cs, Bh. Podporíme aj výskyt Bo, Bč, Smc a iných drevín. V týchto porastoch zabraňujeme škodám pri zbližovaní tým, že skm skracujeme už v poraste. Základom je rozčlenenie. Ak si to porast vyžaduje, vyťahovanie na linky robíme koňmi. Poškodenie kvalitných jedincov netolerujeme. K drobnému poškodeniu dochádza v okolí liniek, ale aj to musí byť po ukončení ošetrené pelacolom.
V dubinách sme na zbytkoch po ťažbe zistili výrazne zvýšený výskyt podkôrnika dubového, ktorý následne napádal stromy v poraste. Tento malý ,,Intricátus“ je aj hlavným vektorom šírenia tracheomykozy - huby podieľajúcej sa výrazne na HHD. Založili sme podľa normy stojace lapáky . Silný výskyt sa potvrdil takmer na každom lapáku. Zväčša to boli porasty po ťažbe, presýchavé a bez spodnej etáže. V ďalších rokoch sme v takýchto porastoch začali pracovať stromovou metódou a využili existenciu strediska BIOMASA .Zoštiepkovali sme korunové časti na ktoré často najskôr podkôrnika lákame. Odvtedy v dubinách každoročne monitorujeme v líniách stovkami lapákov výskyt škodcu. Hygiena porastu a lapáky nám v prípade zvýšeného výskytu podkôrnika dubového pomáhajú udržiavať jeho početnosť v stave nízkej populačnej hustoty.
Vážnym škodcom starších dubín, ktorý výrazne zhoršuje kvalitu dubín je imelovec európsky.
Máme problematické lokality, kde urýchľuje spolu s podkôrnikom na suchších stanovištiach rozpad dubových porastov. V spodnej etáži znižovaním zakmenenia mohutnie vrstva liesky, ale najmä drienky a iných krovín. Prirodzená obnova sa tu výrazne komplikuje. Posledným, ale najdrahším riešením je ťažba stromovej i krovitej vrstvy, spálenie krov. Na štiepkovanie je to technicky, technologicky i ekonomicky nerealizovateľné a niektorých lokalitách je potrebné aj oplotenie umelého zalesnenia. Hľadali sme s OLH jednoduchšie riešenie a myslíme, že veci prichádzame na koreň. Tieto dubiny po minulom roku dobre zarodili, aj keď korunu už takmer nemajú. Na mohutných ,,vlčích výhonkoch“, mali dostatok životaschpých plodov. Na ploche 50 x 50 cm sme koncom februára našli 3-15 ks žaluďov s klíčkami zakorenenými už viac ako 5 cm. Rozhodli sme sa pre viacero variantov ako pomôcť prirodzenej obnove. Vychádzame z toho, že duby rodili a vyklíčili aj minulých decéniách, ale asi hustá vrstva krovia a vtedy ešte aj clona materského porastu im neumožnili prežiť a odrásť. Chceme v preriedených skupinách materského porastu :
1. vyrezať všetku krovitú vrstvu
a) na jedných plochách chceme vyrezané kry ponechať na ploche a vyskúšať či dub cez ne neprerastie. Hlavne na miestach s dostatkom svetla (J expozície či väčšie skupiny). Mali by sme iba náklady na výrez krov. Neolistené kry ponechané po ploche poslúžia aj ako ochrana voči zveri.
b) na iných skupinách chceme kry povyťahovať na okraj (menšie skupiny a S expozície). Na plochu prejde viac svetla a krovie na okraji by malo byť aj prekážkou pre zver.
c) na niekoľkých plochách chceme vyskúšať spálenie krov a oplotenie.
2. Na pár plochách chceme skúsiť odstránenie krov na 50 či 70% a na nich použiť varianty a,b z bodu 1. To preto, keby príčinou neúspechov z minulých rokov nebola vrstva krov, ale extrémne sucho.
Počítame aj s tým, že by nám tento zámer nevyšiel. Skupiny je možné podsiať semenom JS a JV i BH, ktorým sa darí na neďalekej lokalite. Až potom možno príde na rad najdrahšie riešenie, ale kto vie čo všetko ešte pred tým vyskúšame.
PBOL nám v dubinách, ale najmä v bučinách (Ft,Fp) podstatne zvyšuje úživnosť režijného revíru. Na lokalitách kde sú kvalitné a zdravé porasty to dosahujeme tým, že zakladáme skupiny obnovy i porastoch +50, ako aj intenzívnejším uvoľnením zdravých korún. Týmto vznikajú výrazne lepšie možnosti obživy. Nastupuje tu drobná bylinná vegetácia i zmladenie. Stromy s veľkými korunami rodia častejšie a intenzívnejšie. Aj napriek nízkej bonitácií revíru (prevaha buka) tu dosahujeme u jelenej zveri medailové hodnoty a lovíme pravidelne na 3300 ha 40-50 ks jelenej a 70 ks diviačej zveri.
Bk a Db sú ako dvaja bratia. V niečom sú podobní (košatenie, rozrastky, tvoria spoločné porasty), v niečom rozdielni (náročnosť na svetlo, cena za drevo). Vrchol ich života by ale mal mať každý iný.
Pri buku by sme sa mali ponáhľať. V 90 či 100 ročných porastoch máme 60 i 80 cm kmene (d1,3), ktoré dosiahli túto hrúbku vďaka mohutnej korune. Drevo majú často biele ako sneh. Ak také nájdeme: ,,vďaka Vám predchodcovia lesníci, otcovia či dedovia“. My takéto hrúbky chceme dosiahnuť intenzívnym uvoľňovaním korún kvalitných bukov a realizáciou hodnotového svetlostného prírastku v prebierkach. Závislosť veľkého jadra na starom strome s malou korunou je veľmi vysoká, znižuje sa speňaženie a to je dôvod na ponáhľanie.
U duba sa s obnovou ponáhľame zbytočne. Často začíname v 100 a končíme v 130 rokoch. Trh si žiada mohutné kmene a je ochotný aj za ne veľmi dobre zaplatiť. Tie najkvalitnejšie končia u nás na aukciách. Ak je dub zdravý prirastá do 150 – 180 rokov. Takéto porasty sme videli v Nemecku minulý rok a majú ich tisíce ha. Niektoré boli ponechané aj do 200 rokov, ale už na spôsob výstavkov. Na každoročných aukciách tam zobchodujú cca 20 000 m3 Db a strený priemer majú 50 cm a viac. Majú ho tam ešte na veľa rokov. Mohlo by sa nám zdať, že získajú kvalitu, ale stratia produkciu. Nič nám nebráni, tak ako aj im, ,,otočiť“ s Db 2 generácie Bk alebo 3 Hb či 4 Lp v spodnej etáži. Nemcom nerobil problém ani 2 generácie smreka.
Raritou na LS je aj prírodné rezervácia Kulhánske duby. Vek stromov sa odhaduje na 400- 600 rokov. Kmene už zdravé nemajú, ale rodia ešte stále. Veľa starších mohykánov máme aj v porastoch. Jedny sú zelené, iné už vyschli, ale iba hlupák by ich ťažil. Sú rajom vtáctva i chráneného hmyzu ako sú roháče i fúzače. Potešia i oko lesníka, ktorý sa musí pred ich vekom skloniť. Aj bútľavý strom či zlom je mŕtve drevo či biologicky aktívna hmota a sú neoddeliteľnou súčasť lesa.
Túto prácu i PBOL robíme s radosťou. Nechýba nám chuť získavať nové poznatky. Či sa budeme vôbec môcť v takej miere ako doteraz venovať PBOL vlastne nezáleží od nás. Čo nám naozaj chýba, je čas. Na zodpovedné vykonávanie všetkých predpisov, termínov, úloh, povinností .....by sme na LS všetci potrebovali pracovať v dvojzmennej prevádzke.
Je realitou dnešnej doby, že informatik a jeho systém utápa lesného hospodára a jeho plány ako využiť možnosti prírody často v nezmyselných zisťovaniach čím ďalej tým viac. Začíname vyznačovať porasty na rok 2008. K výraznému zníženiu či zjednodušeniu a urýchleniu práce s informačným systémom nedošlo, skôr naopak. Rieši sa vzťah OLH – LESNÍK. Ale najväčší problém vidíme v tom, že nás informačný systém zdržiava pri práci množstvom prestojov. V dávnej minulosti územie našej LS obhospodaroval LZ Topoľčany a mal 11 polesí. Dnes tu robí 30% THP v porovnaní s minulosťou a nárast administratívnej práce v prevádzke je neporovnateľný.

Kolektív pracovníkov LS Duchonka