Dračí hrádok

Hadí hrad, alebo Hadí zámok, ako sa inak Dračí hrádok nazýva, je jeden z ďalších pamätníkov čias dávno minulých nachádzajúci sa v Malých Karpatoch. Nachádza sa na vrchu Úboč nad údolím Stupavského potoka pri obci Borinka, v nadmorskej výške 370 m n. m..

Ďalší z hradov, ktorý sa nachádza v Malých Karpatoch a veľa sa o ňom nevie, je skrytý, ticho a nenápadne, pomaly sa strácajúci Dračí hrádok, nazývaný aj Hadí hrad, alebo Hadí zámok. Nachádza sa na vrchu Úboč nad údolím Stupavského potoka pri obci Borinka, v nadmorskej výške 370 m n. m., dva kilometre od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty. (zdroj: https://www.slovago.sk/hrady-a-zamky/draci-hradok)

Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Úvahy o kráľovskom pôvode podporuje aj podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch ako sú napríklad Plavecký hrad (10,2x10,2 m), alebo aj Beckovský hrad (9,5x9,5 m). Veža na Dračom hrádku má rozmery 10x10 m. O tom ako hrádok vyzeral nie je veľa informácií. Odborníci sa v názoroch rôznia. Sú takí, ktorí ho stotožňujú s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. V Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Iní tento predpoklad odmietajú. Tiež je zaujímavá podoba názvu Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (napr. Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od roku 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerských rytierov. Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na územie dnešného západného Slovenska.

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny, južne od prvej širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a šesť metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.

Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941-1942 prof. Vojtech Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Zdeňka Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metra a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval V. Ondrouch.

(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dra%C4%8D%C3%AD_hr%C3%A1dok)

Z obce Borinka sa k Dračiemu hradu dostanete asi za štyridsať päť minút. Auto si môžete zaparkovať neďaleko kostola, pred hostincom „Pod Pajštúnom“ .  Ďalej po hlavnej ceste až na koniec obce, po pravej  strane je Stupavský potok, k horárni Úboč po ľavej strane. Za horárňou odbočka na žltú turistickú značku (asi 0:20 hod.). Po žltej značke krátky výstup k rozcestníku Dračí hrádok (360 m n. m.; 0:15, späť 0:10). Odtiaľ odbočíme doprava a pokračujeme po žltej značke k zrúcaninám Dračieho hrádku (0:10).

Od rázcestia Dračí hrádok možno pokračovať po žltej značke k rozcestníku Pod Kozliskom (508 m n. m.; 0:40, späť 0:30) a ďalej k zrúcaninám hradu Pajštún (0:30), o ktorom zas niekedy nabudúce.

(zdroj: http://www.slovenskehrady.sk/draci-hradok)

Ing. Michal Slávik, OZ Smolenice