Lesník 12/2018

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

LESY a hrady

Na pozemkoch v správe štátneho podniku LESY SR, sa v súčastnosti nachádza viac ako 30 hradných zrúcanín. O niektoré sa starajú dobrovoľníci alebo miestne samosprávy. Iné, hoci sú národnou kultúrnou pamiatkou, z majetkovoprávneho hľadiska vôbec neexistujú. Problém hradných zrúcanín na pozemkoch štátu v správe štátneho podniku LESY SR je zložitý a vyžaduje si systematické a komplexné riešenie kompetentných orgánov a inštitúcií.

Na Slovensku sa podľa údajov ministerstva kultúry nachádza viac ako 300 hradov, z toho 90 % má torzálny (ruinný) charakter. Po tom, čo boli v 2. pol. 20. storočia obnovené naše najznámejšie a najzachovalejšie hrady situované prevažne v mestách, sa v 90. rokoch začali objavovať snahy rôznych dobrovoľníkov a dobrovoľníckych skupín stabilizovať, konzervovať a rekonštruovať aj hradné ruiny v zalesnenej krajine.

„Na LESY SR sa začali obracať dobrovoľníci organizovaní do občianskych združení, prípadne obce so žiadosťami o dlhodobý prenájom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú hradné zrúcaniny. Keďže išlo o verejnoprospešné projekty záchrany nášho národného kultúrneho dedičstva, snažili sme sa im vyjsť v ústrety a týmto žiadostiam vyhovieť,“ uviedol Marián Nosáľ, bývalý vedúci Odboru komunikácie štátneho podniku LESY SR. Podpis nájomnej zmluvy však bol už len zavŕšením celého procesu prenájmu. „Hradné torzá väčšinou neboli evidované v katastri nehnuteľností a pozemky, na ktorých stáli, boli vedené ako lesné. Bolo preto potrebné vykonať terénnu obhliadku za účasti odborníka z Pamiatkového úradu SR a určiť rozsah objektu hradu. Následne sa uskutočnilo zameranie areálu geodetom a vyhotovenie geometrického plánu. Po geometrickom zameraní došlo k zmene druhu vytýčeného pozemku z lesného na zastavaný. Takto bol areál hradu zaevidovaný v katastri nehnuteľností a mohol byť prenajatý občianskemu združeniu, ktoré začalo so stabilizáciou hradnej ruiny,“ vysvetlil Róbert Dobiš z Odboru evidencie pozemkov a reprivatizácie štátneho podniku LESY SR.       

Na prelome tisícročí začal počet hradov obnovovaných dobrovoľníkmi narastať. Kvôli potrebe koordinácie práce združení a výmene poznatkov a skúseností s tradičnými stavebnými postupmi a materiálmi bolo v roku 2002 založené združenie na záchranu historických budov Zachráňme hrady (v súčasnosti má 29 členov).

S nadobudnutými skúsenosťami občianskych združení v oblasti obnovy hradných zrúcanín sa postupne začali objavovať aj tendencie namiesto prenájmu získať hrad do vlastníctva združenia, resp. do vlastníctva príslušnej obce. „Príkladom v prípade LESOV SR bol predaj Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý sa nachádza v Malých Karpatoch,“ uviedol Ing. Dobiš.        

Na situáciu v oblasti obnovy torzálnej hradnej architektúry reagovali aj zodpovedné ministerstvá. Od roku 2008 sa na pôde ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva kultúry uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí k otázke majetkovoprávneho usporiadania kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch v správe LESOV SR, š. p. Zástupcovia ministerstva kultúry, pôdohospodárstva, financií, Pamiatkového úradu SR, LESOV SR a združenia Zachráňme hrady sa počas nich snažili identifikovať hlavné problémy vysporiadania vlastníckych vzťahov k hradným zrúcaninám a navrhnúť ich možné riešenia vrátane novelizácie zákona o majetku obcí alebo zriadenia špeciálneho štátneho orgánu na správu hradov.

Od začiatku rokovaní sa podarilo aspoň čiastočne riešiť niektoré problémy. Zvýšil sa napríklad počet hradov, ktoré majú geodetické zameranie. Zmenený bol aj dotačný systém Ministerstva kultúry SR. V rámci programu Obnovme si svoj dom bol v roku 2012 pridaný podprogram Obnova a konzervácia torzálnej architektúry, prostredníctvom ktorého môžu subjekty požiadať o dotáciu na stabilizáciu a obnovu hradných zrúcanín. V roku 2012 po úspešných pilotných projektoch sa začala aj jedinečná spolupráca Ministerstva kultúry SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva boli vytvorené stovky sezónnych pracovných miest pre nezamestnaných, ktorí sa tak významnou mierou pričinili o zveľadenie hradov.      

Napriek viacerým úspešným projektom a dosiahnutým zmenám v oblasti obnovy hradov stále chýba komplexné riešenie, ktoré by problém hradných ruín na lesných pozemkoch vyriešilo. Na pozemkoch v správe štátneho podniku LESY SR sa tak v súčasnosti nachádza viac ako 30 hradných zrúcanín. Každá z nich má svoj osobitý status, špecifiká, potreby a problémy. V nasledujúcich číslach časopisu tieto hrady postupne detailnejšie predstavíme.       

Lucia Čekovská LDM Zvolen