Hrad Dobrá Voda

Zrúcanina hradu Dobrá Voda, ležiaca v CHKO Malé Karpaty ako súčasťou Prírodnej rezervácie Slopy, opäť prekvitá vďaka prenájmu a energii, ktorú do nej od roku 2009 vkladajú členovia občianskeho združenia „Hrad Dobrá Voda“.

Majestátna zrúcanina hradu ukrytá uprostred Malých Karpát, ktorý chránil dôležitú obchodnú cestu vedúcu zo slobodného kráľovského mesta Trnava na sever Moravy. Je súčasťou obrannej línie – reťaze hradov tiahnucich sa Karpatami, počnúc hradom Devín. Dnes už jeho sláva vybledla, ale jeho veľkosť dáva tušiť, že musel patriť medzi tie významnejšie.

Poloha: Obec Dobrá Voda spolu s hradom ležia v horskej kotline Malých Karpát, približne 26 km severne od Trnavy. Do obce vedie odbočka z hlavnej cesty E 502 Trstín – Vrbové, ktorá sa odpája v Dechticiach. V centre obce pred kostolom je križovatka turistických ciest, ktorá je východiskom značeného chodníka na hrad. Červená turistická značka vedie miernym stúpaním cez miestny cintorín a les až k rázcestiu pri hrade, kde začína odbočka k zrúcanine. Iná, neznačkovaná cesta, prechádza od kostola cez obec a ďalej údolím po asfaltovej ceste okolo hradného vrchu k rázcestiu, kde sa odpája chodník stúpajúci po miernom západnom svahu hradného kopca. Ďalší prístup je od rekreačného zariadenia Podmariáš. Všetky sú nenáročné. Výstup na hrad trvá približne 30 minút.

Dispozícia a stavebný vývoj: Pohľadu na hrad dominujú dve veže. Nevznikli súčasne. Najstarší hrad, ktorého vybudovanie sa predpokladá ešte pred rokom 1300, tvorila tzv. Východná veža s opevnením horného hradu. Postupne pribudlo Východné predhradie, ktoré pričlenilo strategický výčnelok nad dolinou do objektu hradu. Koncom 14. až začiatkom 15. stor. horný hrad nadobúda finálne kontúry. Pribudla západná veža a medzi nimi veľký štvorposchodový palác. Tak sa pôvodne zrejme rozsahovo neveľký hrad významne rozširuje. V 15. stor. taktiež pokračovalo rozširovanie opevnenia hradu a tak pribudlo západné predhradie so vstupnou vežou. Tá mala padaciu mrežu a vstupný most s otočnou nástupnicou ponad tzv. vlčiu jamu. Po odistení bola teda vratká a sťažovala vstup dobyvateľom. Pozdĺžny tvar hradu z leteckej snímky ešte aj dnes pripomína veľký parník s dvomi komínmi. S nástupom strelných zbraní vznikla potreba oddialenia tejto hrozby pričlenením sedlovej roviny z južnej strany ku hradu, a tak máme tretie - južné predhradie s obrannými kruhovými baštami.

História: Počiatky hradu spadajú do obdobia masovej výstavby hradov v druhej polovici 13. a začiatkom 14. stor.. Za jeho zakladateľa sa považuje šľachtic Aba, zvaný Pekný alebo Veľký. Bol spojencom mocného muža tej doby – Matúša Čáka. Ten po jeho smrti sa snažil hrad získať obliehaním i vydieraním, o čom svedčí séria listín komunikácie s posádkou hradu z jesene 1316. Zrejme hrad aj napokon získal, lebo po Čákovej smrti hrad prechádza do vlastníctva kráľa na 80 rokov. Roku 1394 kráľ Žigmund hrad daroval spolu s panstvom Stiborovi zo Stiboríc. Do panstva vtedy patrilo desať dedín. Po Stiborovi mladšom hrad prechádza do rúk ďalšieho významného rodu Orságovcov. Ďalej hrad vlastnili Ungnádovci, dedením a priženením Erdödiovci, časti hradu neskôr vlastnili Lippajovci a Coborovci. Poslednými majiteľmi hradu boli Pállfyovci. Pôvodne sa myslelo, že zánik hradu súvisel s veľkým požiarom v r. 1762. Novoobjavená maľba Jozefa Lipperta z r. 1797 však ukazuje čulý ruch na hrade. Presné zobrazenie mnohých detailov, ktoré možno stále na hrade vidieť, dáva tomuto obrazu punc hodnovernosti aj v tých častiach, ktoré medzičasom zanikli. Hrad Jozefovi Pálffymu znárodnil Československý štát v r. 1920 a od r.1993 je jeho majiteľom Slovenská republika.

Súčasný stav: Hrad Dobrá Voda a kultúrna pamiatka. Areál hradu sa rozkladá na parcele E, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako zastavaná plocha. Vlastníkom parcely je štát a správcom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Hrad leží v CHKO Malá Karpaty a zároveň je súčasťou Prírodnej rezervácie Slopy.

Na hrade od r. 2004 pôsobili skauti. Začali hrad čistiť od náletov, vybudovali terénne schodíky a prehliadkový okruh pre turistov. Od r. 2007 na hrade vyvíja činnosť občianske združenie RENOVA. Hrad zamerali a začali so stavebnými prácami, ktorých cieľom je statické zaistenie hradu. Dodnes dokázali realizovať viacero významných zásahov, ako stabilizáciu západnej veže, či opravu torza vstupnej brány do západného predhradia aj s komplexným archeologickým výskumom. Na hrade pribudli bezpečnostné zábradlia, hrad pravidelne kosia a starajú sa oň. V súčasnosti združenie realizuje rekonštrukciu Východnej bašty a veľkého zrúteného  múru horného paláca. Práce postupujú podľa statického pasportu podľa vytýčených priorít. Pamiatkármi sú ich práce oceňované ako veľmi citlivo realizované a vo výbornej kvalite. Hrad je od roku 2009 v prenájme občianskeho združenia „Hrad Dobrá Voda“, ktoré je však v registri združení zaradené medzi poľovnými združeniami a ani na hrade pracovnú aktivitu nevykonávajú.

MS