Lesník 10/2019

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

Hrad Gýmeš

Hrad Gýmeš, ktorého ruiny sa týčia nad obcou Jelenec bol postavený v rokoch 1253-1270. Ako majetok viacerých významných rodov a osobností prešiel napokon v roku 1950 do vlastníctva štátu, ktorý ho zveril do správy Štátnym lesom.

 

Stopy histórie ukryté v našich lesoch

Keď pohľadom kopírujete horizont Tribečských lesov, z času na čas jeho oblé obrysy pretínajú ostré siluety zrúcanín hradov, ktorých je v okolí Tribča požehnane. Zrúcaninu hradu Gýmeš vidieť už z diaľky. Hrdo sa týči nad obcou Jelenec, hrdo ako kráľ našich lesov, podľa ktorého je hrad pomenovaný. V starej uhorštine totiž slovo ,,gým“ znamenalo jeleň.

Ruky dobrovoľníkov navracajú jeho rozpadnutým múrom voľakedajšiu podobu a návštevníkovi sa tají dych z predstavy, aký to musel byť majestátny a silný hrad v časoch svojej slávy. Koruny stromov, akoby vrzgotom konárov chceli rozpovedať všetky tajomstvá rozpadnutých múrov Gýmeša. Za stáročia jeho existencie si hrad zažil veľa slávy, zla i zrád.

Hrad bol postavený na mieste starého hradiska v rokoch 1253-1270, vtedy bol však menším hradom s trojuholníkovým nádvorím a hranolovou vežou na južnej strane.

Koncom 13. stor. bola pristavená ďalšia veža a medzi vežami boli vybudované paláce v spoločnom opevnení. Gýmeš v tejto podobe dobil Matúš Čák Trenčiansky v r. 1302. V r. 1312 sa stal hrad Gýmeš kráľovským majetkom. Historické údaje sa rôznia. Jedny hovoria o tom, že kráľovské vojská Matúša Čáka z hradu vyhnali. Iné hovoria o tom, že kráľ hrad získal až po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad bol do r. 1386 kráľovským majetkom, čo malo pre obyvateľov Veľkého Gýmeša mnoho výhod, ako napríklad právo týždenného trhu, ktoré im v r. 1350 udelil kráľ Ľudovít Veľký. V r. 1356 kráľ daroval hrad kráľovnej Márii. Tá požiadala Blažeja Forgáča, aby zabil jej soka kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol len 39 dní. Odmenou za túto službu mu bol hrad Gýmeš aj s príslušnými majetkami (r. 1386). Blažej bol tak zakladateľom novej vetvy, ktorá mala samozrejme svoj erb. Do Hont-Poznaňovho erbu pribudla postava ženy – kráľovnej Márie. Zrada bola však pomstená a tak si Blažej dlho svoj majetok neužil. O šesť mesiacov bola jeho sťatá hlava v Taliansku u vdovy po kráľovi Karolovi Malom. Hrad sa stal na pár rokov zdrojom sporov o vlastníctvo. V r. 1400 kráľ Žigmund rozhodol, že vlastníkmi hradu budú synovia Blažeja, Peter a Mikuláš Forgáč. Ich chamtivosť však priniesla majetkové nezhody s cirkvou, kedy Mikuláš Forgáč začal rabovať požitavské obce. Začiatkom novoveku sa hradu niekoľkokrát pokúšali zmocniť Turci a v r. 1576 sa im podarilo Gýmeš dobiť a zničiť jeho hradby. V r. 1610 odolával hrad roľníckej vzbure, ktorá bola dôsledkom vysokých daní. Forgáčovci však túto vzburu kruto potlačili a zničený hrad dal v r. 1613 Žigmund Forgáč opraviť. Tento majiteľ hradu bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Betlenovi, ktorý sa mu prišiel so svojím vojskom pomstiť, vyplienil Forgáčove majetky a hrad Gýmeš podpálil. S pomocou Tekovskej župy Forgáč hrad opravil, ale v roku 1663 hrad znova dobili Turci. To bolo dôvodom spevniť najviac ohrozenú južnú stranu novým opevnením s delovými baštami. Na hrade Gýmeš prebiehali stavebné práce ešte aj v 18. stor.. Počas Rákocziho povstania bol jedným s veliteľov Rákocziho vojska aj pán Gýmešského hradu a po potlačení povstania sa dostal do vyhnanstva. Hrad Gýmeš sa stal majetkom kráľa. Cisár Jozef hrad predal českému kancelárovi, od ktorého odkúpil hrad rošoňský biskup Pavol Forgáč, ktorý ho dal opraviť a tak sa Forgáčovci vrátili na Gýmeš ako jeho majitelia. Zbožný Pavol Forgáč dal na hrade postaviť štyri kaplnky, z ktorých sa zachovala už len kaplnka sv. Ignáca. Práve sv. Ignác bol patrón hradu a na jeho slávu sa konávali na hrade hody, pri ktorých sa používalo kňazské rúcho vyšívané ženskými vlasmi. V polovici 19. stor. Forgáčovci opustili múry hradu Gýmeš a presťahovali sa do novopostaveného kaštieľa v Jelenci. Ich odchod z hradu bol začiatok jeho konca. K rozpadu hradných múrov dopomohol aj jeho posledný majiteľ Karol Forgáč, ktorý dal rozobrať strechu hradu a konštrukciu krovu použil na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Meno Karola Forgáča je známe hlavne poľovníckej verejnosti. Bol priekopníkom v budovaní zverníc a práve on sa zaslúžil o zazverenie Tribečských lesov. Starý mládenec Karol Forgáč bol nielen vášnivým poľovníkom, ale aj vášnivým milovníkom žien a tak sa po jeho smrti ohlásilo na súde 46 matiek o podiel na dedičstve pre svojich ľavobočkov. Nik z dedičov hradu Gýmeš sa o jeho zdevastované múry však nestaral a v r. 1950 prešla zrúcanina hradu do majetku štátu, ktorý ho zveril pod správu Štátnych lesov. Uplynulo tak presne 700 rokov od založenia hradu, keď ho pôvodní majitelia stratili.

Od roku 2011 zachraňujú múry hradu Gýmeš dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Ghymes. Pod vedením odborníkov a dozorom Krajského pamiatkového úradu v Nitre navracajú múrom hradu jeho niekdajšiu podobu. Pri potulkách Tribčom sa oplatí navštíviť hrad Gýmeš už len pre nádherný výhľad na krásne okolité hory.

KG, OZ Topoľčianky