Hrad Muráň

Hrad Muráň tvoria dnes už len zrúcaniny stojace na výraznom vrchu Cigánka (935 m n. m), ktorý je
pomenovaný po cigánke-žene kapitána hradu, ktorej život skončil tragickým pádom zo skaly, nachádzajúcej sa na južnom okraji Muránskej planiny.

V Gemerskom regióne je nespočetne veľa kultúrno-historických pamiatok, ktoré stoja za návštevu a náš tretí najvyššie položený hrad – Muráň, na tomto zozname nemôže chýbať. Hrad bol postavený v 13. storočí, takže dnes si nevieme úplne presne predstaviť ako pôvodná stavba vyzerala, ale vďaka konzervácii hradných ruín sa uchovali zvyšky múrov a časti hradieb, čo značne pomáha k lepšej čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí.

Poloha

Zrúcaniny hradu stoja na výraznom vrchu Cigánka (935 m. n. m), ktorý je pomenovaný po cigánke-žene kapitána hradu, ktorej život skončil tragickým pádom zo skaly. Nachádza sa na južnom okraji Muránskej planiny spišsko-gemerského krasu, na sever od obce Muráň, ktorá je križovatkou ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej. Konkrétne 9 kilometrov od obce Revúca.

Dispozícia a stavebný vývoj

Hrad disponoval nádvorím, ktoré bolo natoľko rozsiahle, že na ňom stálo niekoľko budov. Celé nádvorie bolo obklopené opevnením, ktoré malo za úlohu sledovať tvar terénu. Na severovýchodnej strane sa nachádzalo niekoľko kruhových bášt a na strane západnej sa vybudovali hranolové bašty. Do jednej z hranolových bášt umiestnili výťah, pre uľahčenie prístupnosti na hrad. Vstupná veža bola postavená v gotickom štýle a v jej interiéri sa zachovala kamenná sedília (sedadlo). Okrem gotiky je viditeľný aj vplyv renesancie, najmä v nárožnej listovej a esovitej sgrafitovej ornamentike. Do dnes sa zachovali základy gotického paláca, ale aj fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb na nádvorí. Za najzachovanejšiu sa považuje vstupná brána s vežou, ktorá ročne víta stovky návštevníkov, pretože nádherný výhľad do širokého okolia sa nezmenil ani počas niekoľkých storočí.

História

Hrad postavili pred rokom 1271 na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena, v tom istom roku ho kráľ Štefan V. daroval krajinskému sudcovi Mikulášovi ako súčasť jelšavského panstva. V 13. storočí bol hrad poškodený a spustnutý v dôsledku bojov Karola Róberta s oligarchami. Obnovili ho až v 15. storočí a je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. Muráň bol v rukách bratríckeho hnutia až do roku 1461, kedy hrad dobylo vojsko Štefana Zápoľského, ktorý ho za odmenu dostal do vlastníctva od kráľa Mateja Korvína. Neskôr Muráň patril gemerskému šľachticovi Jakubovi z Tornale, muránskemu kapitánovi Matejovi Bašovi a v roku 1549 Mikulášovi Salmomovi. Zo všetkých majiteľov si najväčšiu pozornosť zaslúžia Széchyovci, ktorí hrad odkúpili a po roku 1621 takmer celý zrekonštruovali. Po zavraždení Juraja Széchyho sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Ich najstaršia dcéra Mária Széchyová, ktorú ľudia prezývali ,,Muránska Venuša“, pre jej udatnosť a krásu, hrad urputne bránila až do roku 1670, kedy ho dobili cisárske vojská. Poslední vlastníci hradu boli Koháryovci, vlastnili ho až do roku 1945.  V 18. storočí prekonal dva obrovského požiare a odvtedy obývaný nebol. Od roku 1980 sa vykonávala postupná údržba hradu.

Súčasný stav

V súčasnosti je hrad Muráň zrúcaninou so zachovalým areálom a vstupnou vežou. Je obľúbeným cieľom vychádzok a túr, pretože poskytuje nádherný výhľad na gemerskú prírodu.  Existuje viacero turistických trás, ktorými sa k Muráňu dostaneme, ale najznámejšia je tá, od chaty Zámok v sedle pod hradom. Od nej vedie krátke, ale strmé stúpanie po chodníku značenom červenou farbou, na tejto cestičke sa nachádza aj Coburgov pamätník z roku 1883. Prevýšenie z chaty na hrad je 90 metrov. Kúsok pred konečnou časťou výstupu sa nachádza plošina s pamätnou tabuľou bývalému správcovi CHKO Muránska planina, ktorý tam bohužiaľ zahynul. Cesta odtiaľ pokračuje stúpaním k miestu pred vstupnou bránou, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky, slúžiace na upevnenie drevených trámov na schody. Stačí prejsť vstupnou bránou a nachádzame sa na pozostatkoch nádvoria Muránskeho hradu.

Takmer dve desiatky nezamestnaných z obcí Muráň a Muránska Dlhá Lúka pracovali v roku 2017 na obnove Muránskeho hradu . V roku 2018 im ministerstvo kultúry poskytlo dotáciu zhruba 28.000 eur a ďalšie financie získali z Nadácie Slovenskej sporiteľne. V roku 2018 pokračovali deviati zamestnanci na opravách Hlavného paláca, kde fixovali klenby. Na Dome veliteľa opravovali stenu, ktorá bola v najdezolátnejšom stave.

Lucia Matejová