Lesník 10/2019

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

Hrad Vršatec

Ďalším spomedzi hradov nachádzajúcich sa na pozemkoch v správe nášho podniku, ktorého majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia.

Hoci patrí k zaujímavým slovenským hradným zrúcaninám, na svoju záchranu stále len čaká. Predstavujeme hrad Vršatec, ďalší z hradov nachádzajúcich sa na pozemkoch v správe štátneho podniku LESY SR.

Poloha

Hrad Vršatec bol vybudovaný v skalnom masíve bradla Vršatec (897 m n. m.), ktoré sa týči severozápadne od obce Vršatské Podhradie v okrese Ilava. Vzdušnou čiarou je hrad asi len tri kilometre vzdialený od slovensko-českej štátnej hranice. Prístup k objektu hradu je pomerne jednoduchý, od asfaltovej cesty spájajúcej obec s miestnym hotelom k nemu vedie krátky chodníček, ktorý je možné prejsť pešo za pár minút.

Dispozícia a stavebný vývoj

Areál Vršatského hradu bol tvorený dvoma stavebnými celkami, ktoré sa od seba značne odlišovali. Starší horný hrad sa nachádzal na úzkom vrchole skalného brala. Jeho veža bola vhĺbená do skaly, otesané skalné steny tvorili suterén, prízemie i časť jej poschodia. Podobne aj prístupové schodisko do horného hradu bolo vytesané do skaly. Neskôr vybudovaný dolný hrad sa rozkladal na pomerne rozľahlej terase pod bralom. Niektoré jeho časti, napríklad malá okrúhla vežička, renesančná päťboká bašta či dlhá severná budova, sa zreteľne zachovali až do súčasnosti.

História

Vznik hradu Vršatec je možné datovať do druhej polovice 13. storočia. V listine z roku 1316 sa ako majiteľ hradného panstva spomína Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa Vršatský hrad vrátil do majetku kráľa a bol spravovaný kastelánmi. V prvej tretine 15. storočia musel odolávať husitským výpadom. V tomto období došlo k značnému poškodeniu stavby. V polovici 15. storočia získali hrad Hunyadiovci, po nich zemani zo Slopnej a v druhej polovici 16. storočia Jakušičovci. V období ich panovania bol Vršatec dobre vyzbrojený, v roku 1605 odolal útoku Bočkajových povstalcov a Turci naňho v roku 1663 ani nezaútočili. Dobytý a vypálený bol až Thökölyho stúpencami v roku 1680. Nový majiteľ, generál Breuner, síce hrad koncom 17. storočia obnovil, ale povstalci Františka II. Rákócziho ho hneď oslabili. V roku 1708 nakoniec Vršatec obsadilo cisárske vojsko a aby sa opäť nestal centrom odporu, vyhodilo ho do povetria. Od toho obdobia zvyšky hradu chátrajú.

Súčasný stav

Hrad Vršatec je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Areál hradu sa rozkladá na parcele E, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako zastavaná plocha. Vlastníkom parcely je štát a správcom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Hrad leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a zároveň je súčasťou Prírodnej rezervácie Vršatské hradné bralo.

Na Vršatci v súčasnosti neprebiehajú žiadne záchranné a stabilizačné práce. „V minulosti sa o hrad zaujímala Miestna akčná skupina Vršatec z Nemšovej či zástupca združenia, ktoré pracuje na obnove neďalekého hradu Lednica. Torzo Vršatského hradu však nie je geodeticky zamerané a majetkovoprávne usporiadané. Akýkoľvek jeho prenájom alebo predaj by teda bol za súčasného stavu problematický,“ objasňuje Mária Haviarová, referentka správy a manažmentu majetku Lesov SR, š. p., Odštepný závod Považská Bystrica.

Vršatský hrad tak nateraz zostáva ponechaný bez záchrany. Len čas ukáže, či postupne úplne zanikne, alebo sa podarí vyriešiť všetky potrebné administratívne náležitosti a niektorá skupina nadšencov zvráti jeho doterajší osud.

LČ, LaDM Zvolen