Stratený hrad v Malých Karpatoch
Pri hľadaní informácií o Pezinskom hrade som ako inak využil vševedúci internet. Prečo nie, keď za relatívne krátky čas sa človek dostane niekedy aj k informáciám, ktoré pôsobia dôveryhodne a čuduj sa svete dokonca aj k takým, ktoré hľadá.
Ale poďme pekne poporiadku. Už to budú možno aj dva až tri roky, čo mi raz jeden kolega len tak medzi rečou pri jednej studničke na LS Pezinku položil otázku, či viem, že na tomto kopci nad nami bol kedysi Pezinský hrad. Nevedel som, ale informácia o Pezinskom hrade sa uchovala kdesi v mojom podvedomí. Tam čakala na svoj okamih a dočkala sa. Pri jednom pracovnom rozhovore so šéfredaktorkou časopisu Ankou Sliackou prišla na pretras aj téma „Lesy a hrady“ s možnosťou uverejniť vo februárovom čísle článok o hrade Dobrá Voda. To sa aj vďaka ústretovosti a snahe kolegyne z OZ podarilo. Pri rozhovore som dostal do ruky mapku a so zvedavosťou som začal pátrať po tých malých červených bodkách na území nášho OZ Smolenice. Musím sa priznať, že som sa aj trochu zamotal. No potom vo mne skrsla myšlienka, využiť pri identifikovaní bodov náš úžasný program Webgis. A tak som rozlíšil, aké hrady sa to skrývajú v tejto bodkovanej tajničke. Hneď som aj vedel s určitosťou, či sú hrady na našich pozemkoch, alebo nie. A tu niekde som si spomenul na jeden, ktorý som na mapke nenašiel. To hneď naštartovalo moju zvedavosť. Ako som už spomenul, do internetového prehliadača som zadal vyhľadávanie slovného spojenia: „Pezinský hrad“. Myslím, že to všetci poznáte. Z toho množstva informácií, ktoré kolujú internetom, sa vyselektovali tie, čo mali niečo dočinenia s týmto slovným spojením. Človek by si povedal, že je to celkom jednoduché. No ale ako vždy sa potvrdilo, že zdanie naozaj klame. Nie každá informácia sa týkala starého Pezinského hradu. On totižto je v Pezinku ešte aj Pezinský zámok, ktorý sa nachádza priamo v meste. Ten si prešiel svojou vlastnou cestou. Aby som však veľmi neodbočil, vrátim sa pekne späť k nášmu starému Pezinskému hradu. On to totižto nie je len taký hocijaký hrad. Ani samotní Pezinčania dlho nevedeli, kde sa vlastne nachádzal, keďže z neho nezostali žiadne ruiny. Tak sa stalo, že ho hľadali v úplne inej doline. Ako píšu jeho novodobí objavitelia: „Raz večer sme spolu sedeli a uvažovali nad materiálmi, ktoré sme získali z banského archívu v Banskej Štiavnici. Mali sme k dispozícii aj mapu z 18. stor., v ktorej bol Altstadt, ako pôvodná stará pezinská osada, naznačená pod dnešným Slnečným údolím. Tu nám to však nepotvrdilo nič. Preto nás napadla myšlienka, že dolina, do Údolia slnka a ktorou preteká Staromestský (Rakový) potok sú s Cajlanskou (Hrubou) dolinou, a tu pretekajúcim potokom, veľmi autentické. Povedali sme si, že keď nie je Altstadt v Údolí slnka môže byť v susednej Cajlanskej doline. Vytipovali sme si tam dva kopce.“ Ako ďalej píšu skutočne objavili pozostatky Pezinského hradu: „Na druhý deň sme sadli na bicykle a vyviezli sa na to miesto. Bicykle sme odložili a vyšplhali sme sa na kopec. Pri tom sa mi pošmykla noha a spadol som. Zrazu sa mi v ruke objavil starý črep, kus keramiky. Postupovali sme ďalej a stále viac sme sa presviedčali o našom veľkom objave. Potom sme netrpezlivo čakali na archeológov z Bratislavy, ktorí mali nálezisko potvrdiť. Títo boli spočiatku skeptickí, nezdalo sa im, že by hrad mohol byť až tak hlboko v horách. Keď však prišli na miesto už pripustili, že tu mohol byť nejaký hrádok. My sme ich však zaviedli ešte asi o 150 m ďalej, kde to pokračuje, potom už jasne potvrdili, že pôjde o pezinský hrad. V priebehu predbežného historicko-archeologického prieskumu, ktorý nasledoval, sa tu našli fragmenty keramiky a kovové predmety, čo potvrdilo, že túto lokalitu obývali ľudia. Našli sa tu aj strelky šípov, sekera a iné veci, čo naznačuje, že hrad dobývalo vojsko, o čom svedčia písomné materiály.Nájdené strelky (hroty šípov) môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: Prvá početnejšia z nich, súvisí pravdepodobne s dobýjaním hradu v 2. polovici XIII. Stor. a to v r. 1272 českým vojskom a r. 1295 rakúskym vojskom;
Druhú tvoria ojedinelé nálezy tzv. streliek nomádskeho typu, ktoré používali kočovní nájazdníci, medzi ktorých patrili Tatári, ktorí sem vpadli r. 1241. Ak by sa to potvrdilo, tak existencia hradu by sa oproti prvej zmienke posunula o tridsať rokov do minulosti. Tieto strelky sú však podobné aj staromaďarským, v tomto prípade by sa existencia hradu posunula do minulosti nie o tridsať ale tristo rokov. To by mohlo súvisieť s expanziou staromaďarov na územie Veľkej Moravy. Jedno alebo druhé sa podrobnejším výskumom potvrdí alebo vyvráti
Michal Slávik, OZ Smolenice