Stratený hrad v Malých Karpatoch

Ani samotní Pezinčania dlho nevedeli, kde sa vlastne Pezinský hrad nachádzal, keďže z neho nezostali žiadne ruiny.

Pri hľadaní informácií o Pezinskom hrade som ako inak využil vševedúci internet. Prečo nie, keď za relatívne krátky čas sa človek dostane niekedy aj k informáciám, ktoré pôsobia dôveryhodne a čuduj sa svete dokonca aj k takým, ktoré hľadá.

Ale poďme pekne poporiadku. Už to budú možno aj dva až tri roky, čo mi raz jeden kolega len tak medzi rečou pri jednej studničke na LS Pezinku položil otázku, či viem, že na tomto kopci nad nami bol kedysi Pezinský hrad. Nevedel som, ale informácia o Pezinskom hrade sa uchovala kdesi v mojom podvedomí. Tam čakala na svoj okamih a dočkala sa. Pri jednom pracovnom rozhovore so šéfredaktorkou časopisu Ankou Sliackou prišla na pretras aj téma „Lesy a hrady“ s možnosťou uverejniť vo februárovom čísle článok o hrade Dobrá Voda. To sa aj vďaka ústretovosti a snahe kolegyne z OZ podarilo. Pri rozhovore som dostal do ruky mapku a so zvedavosťou som začal pátrať po tých malých červených bodkách na území nášho OZ Smolenice. Musím sa priznať, že som sa aj trochu zamotal. No potom vo mne skrsla myšlienka, využiť pri identifikovaní bodov náš úžasný program Webgis. A tak som rozlíšil, aké hrady sa to skrývajú v tejto bodkovanej tajničke. Hneď som aj vedel s určitosťou, či sú hrady na našich pozemkoch, alebo nie. A tu niekde som si spomenul na jeden, ktorý som na mapke nenašiel. To hneď naštartovalo moju zvedavosť. Ako som už spomenul, do internetového prehliadača som zadal vyhľadávanie slovného spojenia: „Pezinský hrad“. Myslím, že to všetci poznáte. Z toho množstva informácií, ktoré kolujú internetom, sa vyselektovali tie, čo mali niečo dočinenia s týmto slovným spojením. Človek by si povedal, že je to celkom jednoduché. No ale ako vždy sa potvrdilo, že zdanie naozaj klame. Nie každá informácia sa týkala starého Pezinského hradu. On totižto je v Pezinku ešte aj Pezinský zámok, ktorý sa nachádza priamo v meste. Ten si prešiel svojou vlastnou cestou. Aby som však veľmi neodbočil, vrátim sa pekne späť k nášmu starému Pezinskému hradu. On to totižto nie je len taký hocijaký hrad. Ani samotní Pezinčania dlho nevedeli, kde sa vlastne nachádzal, keďže z neho nezostali žiadne ruiny. Tak sa stalo, že ho hľadali v úplne inej doline. Ako píšu jeho novodobí objavitelia: Raz večer sme spolu sedeli a uvažovali nad materiálmi, ktoré sme získali z banského archívu v Banskej Štiavnici. Mali sme k dispozícii aj mapu z 18. stor., v ktorej bol Altstadt, ako pôvodná stará pezinská osada, naznačená pod dnešným Slnečným údolím. Tu nám to však nepotvrdilo nič. Preto nás napadla myšlienka, že dolina, do Údolia slnka a ktorou preteká Staromestský (Rakový) potok sú s Cajlanskou (Hrubou) dolinou, a tu pretekajúcim potokom, veľmi autentické. Povedali sme si, že keď nie je Altstadt v Údolí slnka môže byť v susednej Cajlanskej doline. Vytipovali sme si tam dva kopce.“ Ako ďalej píšu skutočne objavili pozostatky Pezinského hradu: „Na druhý deň sme sadli na bicykle a vyviezli sa na to miesto. Bicykle sme odložili a vyšplhali sme sa na kopec. Pri tom sa mi pošmykla noha a spadol som. Zrazu sa mi v ruke objavil starý črep, kus keramiky. Postupovali sme ďalej a stále viac sme sa presviedčali o našom veľkom objave. Potom sme netrpezlivo čakali na archeológov z Bratislavy, ktorí mali nálezisko potvrdiť. Títo boli spočiatku skeptickí, nezdalo sa im, že by hrad mohol byť až tak hlboko v horách. Keď však prišli na miesto už pripustili, že tu mohol byť nejaký hrádok. My sme ich však zaviedli ešte asi o 150 m ďalej, kde to pokračuje, potom už jasne potvrdili, že pôjde o pezinský hrad. V priebehu predbežného historicko-archeologického prieskumu, ktorý nasledoval, sa tu našli fragmenty keramiky a kovové predmety, čo potvrdilo, že túto lokalitu obývali ľudia. Našli sa tu aj strelky šípov, sekera a iné veci, čo naznačuje, že hrad dobývalo vojsko, o čom svedčia písomné materiály.Nájdené strelky (hroty šípov) môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: Prvá početnejšia z nich, súvisí pravdepodobne s dobýjaním hradu v 2. polovici XIII. Stor. a to v r. 1272 českým vojskom a r. 1295 rakúskym vojskom;


Druhú tvoria ojedinelé nálezy tzv. streliek nomádskeho typu, ktoré používali kočovní nájazdníci, medzi ktorých patrili Tatári, ktorí sem vpadli r. 1241. Ak by sa to potvrdilo, tak existencia hradu by sa oproti prvej zmienke posunula o tridsať rokov do minulosti. Tieto strelky sú však podobné aj staromaďarským, v tomto prípade by sa existencia hradu posunula do minulosti nie o tridsať ale tristo rokov. To by mohlo súvisieť s expanziou staromaďarov na územie Veľkej Moravy. Jedno alebo druhé sa podrobnejším výskumom potvrdí alebo vyvráti

.“ Uvedené skutočnosti boli zverejnené v auguste r. 2001. Po tomto predbežnom prieskume nasledoval podrobnejší prieskum, ktorý prvotné predpoklady potvrdil: „V septembri 2003 sa začal v lokalite pracovne nazvanej Starý zámok II. dlhoočakávaný archeologický výskum stredovekej fortifikácie, ktorá bola stotožňovaná s Pezinským hradom, známym z písomných materiálov z 13. stor.. Archeologický výskum sa uskutočnil vďaka pomoci a spolupráci viacerých inštitúcií. Dozor nad výskumnými prácami už tradične prevzalo Archeologické múzeum Slovenského národného múzea pod vedením PhDr. Zdenka Farkaša. Veľkú pomoc poskytlo opäť Stredné odborné učilište na Komenského ulici v Pezinku, ktoré dalo k dispozícii záujemcov z radov študentov školy. Vďaka patrí aj Veteran Car Clubu Pezinok, ktorý poskytol priestory na zriadenie základne a zabezpečoval stravovanie výskumných pracovníkov i brigádnikov. Poďakovanie tiež patrí nášmu spolupracovníkovi Richardovi Slezákovi, ktorý sa na výskumoch aktívne podieľal. Prvý ročník výskumu stredovekého opevnenia na strmom kopci nad sútokom dvoch potokov mal za úlohu identifikovať základy zachovaných objektov a potvrdiť, že existencia hradu na tomto mieste je totožná s písomnými zmienkami prameňov z 13. stor.. Je potešiteľné, že obidva predpoklady sa podarilo viac-menej naplniť. Výskum odhalil na vrcholovej plošine kamenné základy stavby, ktorá mohla byť vrcholovou vežou. V ďalšej skúmanej časti objektu sme sa sondou dlhou 30 m a širokou 1,5 m snažili odhaliť predpokladanú architektúru vysunutého predhradia. To sa však nepodarilo. Napriek tomu množstvo klincov, nájdených počas hĺbenia sondy i pomocou detektoru kovov rovnako ako aj stopy po požiari naznačujú, že sa na tomto mieste s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala drevená stavba, ktorá bola zničená počas bojov o hrad. Intenzitu týchto bojov nám dokladá množstvo kovových streliek - hrotov, šípov, ktoré sa nachádzali takmer v celom areáli hradu. Okrem nich sa našli tiež strelky do kuší, ostrohy, kovania, množstvo klincov, sekera, úlomky keramiky a ďalšie predmety, dokladajúce existenciu hradu do druhej polovice 13. stor.. Najcennejším nálezom však bezpochyby je úlomok sklenenej fľaše, ktorý bol na odbornom sklárskom seminári s názvom História skla 2003, konajúcom sa v Nitre v októbri 2003 odborníkmi jasne identifikovaný. Najmä podľa českých účastníkov seminára ide o sklo z tzv. doppelfľaše, ktoré sa vozili na južnú Moravu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj na územia severozápadného Uhorska v rokoch 1240-1270 z bavorských a tirolských sklární. Nielen z hľadiska dejín nášho mesta ale vôbec celého malokarpatského regiónu je ojedinelý tiež súbor streliek, ktoré sa zatiaľ na hrade našli. Ide o pomerne rozsiahlu škálu rôznych typov streliek, z ktorých niektoré majú analógie až na území južného Ruska a Ukrajiny. Napriek tomu, že sa nám zatiaľ počas výskumu nepodarilo nájsť ani jednu mincu, ktorá by datovala existenciu hradu na spomínanom kopci presnejšie, je informácia o datovaní nájdeného skla dostatočná na to, aby sme sa mohli oprávnene domnievať, že skúmaná fortifikácia je naozaj Pezinský hrad, spomínaný v r. 1271, keď bol obsadený českým vojskom Přemysla II. Otakara a následne v ďalších historických prameňoch, podľa ktorých: „Na jar r. 1287 vtrhli na juhozápadné Slovensko vojská rakúskeho vojvodcu Albrechta na pomoc kráľovi proti veľmožovi Ivanovi z Kyseku (Köszegu), ktoré dobyli Bratislavu a postupne v rokoch 1288-1289 aj Pezinok, Svätý Jur a celú oblasť až po Trnavu." Pravdepodobne počas týchto bojov bol zničený aj Pezinský hrad. Na záver zhrnutia prvej sezóny archeologického výskumu by sme chceli vyzvať všetkých nadšencov miestnej histórie, ktorí lokalitu navštívili, aby nás oboznámili s predmetmi, ktoré tam našli. Každý z nich tak môže pomôcť doplniť chýbajúce informácie o hrade a prispieť malým úlomkom do mozaiky bohatých pezinských dejín

Michal Slávik, OZ Smolenice