Na Poľane vlci vyjú

Početnosť populácie vlka v Slovenskej republike bola stanovená na 70 jedincov, najviac však 30 jedincov v PR Poľana. Za uplynulú poľovnícku sezónu bola škoda na jelenej zveri vyčíslená na 64.800, – €.

Už v roku 1965 podnietil mimoriadne kvalitný genofond jelenej zveri a vhodné prírodné podmienky vtedajších poľovníckych odborníkov k vyhláseniu Poľany za Chránenú poľovnú oblasť na výmere 18.816 ha (v súčasnosti to je 20.659 ha). Tento poľovný revír obhospodarujú LESY SR, š.p. prostredníctvom nášho OZ Kriváň (1.4937 ha) a susedného OZ Čierny Balog (5.722 ha). Na problematiku vlkov v tomto revíri sme sa opýtali Ing. Jána Nôžku, ktorý sa poľovníctvu na OZ Kriváň venuje od roku 1998, keď nastúpil na LS Kyslinky ako lesník na LO Dudáš. Od roku 2005 pracoval na pozícii poľovníckeho špecialistu a od roku 2013 zastáva funkciu poľovníckeho referenta OZ.

CHPO Poľana a veľké šelmy

                Poslaním CHPO Poľana je vzorové poľovnícke obhospodarovanie a ochrana jelenej zveri, ako aj ostatných druhov raticovej a vzácnej zveri - na princípe veľkoplošného manažmentu s ohľadom na požiadavky funkčne integrovaného lesného hospodárstva - v súlade so zásadami ochrany prírody na zachovanie biodiverzity CHKO BR Poľana. Dlhodobé strategické ciele PR CHPO Poľana sú:

  • ochrana a zachovanie genofondu polianskeho jeleňa
  • udržanie a zvýšenie chovnej a trofejovej kvality jelenej zveri
  • výskum biológie jelenej zveri a veľkých predátorov
  • odchyt jelenej zveri na zazverovanie a občerstvenie krvi v iných poľovných oblastiach a revíroch

Tieto ciele by sa nedali napĺňať bez zanietených ľudí, ktorí prácu v lesníctve a poľovníctve berú ako životné poslanie a nerátajú hodiny strávené v lese. Tiež by sa veľmi ťažko dosahovali pokiaľ by došlo k rozdrobeniu poľovného revíru, alebo prenajatiu jeho časti. Ku cti zriaďovateľa slúži, že napriek politickým a lobistickým tlakom nám ešte zostali poľovné revíry s veľkou výmerou, ktoré sú základnými kameňmi pre vybudovanie funkčných génových základní pre chov jelenej, alebo aj inej raticovej zveri. Veľkou devízou oblasti je dobrá spolupráca lesníkov, poľovníkov, ochranárov a poľnohospodárov, ktorá je založená na vzájomnej úcte, porozumení a spoločnom postupe pri riešení problematických tém. Karpatské poľovné revíru sú charakteristické nižšou početnosťou raticovej zveri, ale zato početným zastúpením veľkých šeliem, najmä medveďov a vlkov.

Od r. 1967 sa na Poľane ulovilo 99 medveďov, z toho 18 ks za posledné štyri roky. Takéto riešenie by však bez vzájomnej spolupráce so správou CHKO Poľana a ľuďmi, ktorým na krajine, kde žijú, záleží, nebolo možné. Na Slovensku sa ročne loví na základe rozhodnutia MŽP SR okolo 30 medveďov z toho polovica na Poľane a priľahlých PR.

Početnosť medvedej populácie odhadujeme v súčasnosti v PR na cca 80 ks. Za posledných 15 rokov sa na Poľane ulovilo 37 vlkov a lesníci našli, zdokumentovali a na chovateľskú prehliadku predložili 185 vlkmi strhnutých jeleňov. Napriek, ale aj vďaka masívnemu tlaku veľkých šeliem je jelenia zver na Poľane v optimálnej štruktúre a dosahuje vynikajúcu trofejovú kvalitu.

V rokoch 2011-2018 sa v PR CHPO Poľana ulovilo 423 jeleňov (vlci strhli 132 ks – 31 % podiel z realizovaného lovu), z toho 143 medailových. Podiel medailových jeleňov zo všetkých ulovených jeleňov je 34 %. Trofej 17 jeleňov dosiahla viac ako 210 b. CIC, 59 trofejí získalo striebornú a 67 bronzovú medailu.

V CHPO Poľana už piaty rok plánujeme lov jelenej zveri s prihliadnutím na postupné zavádzanie metódy trofejovej kulminácie a o našu jelenia zver je medzi poľovníkmi a chovateľmi veľký záujem. Chovateľským cieľom je v horizonte piatich rokov loviť v PR 40 až 50 jeleňov s podielom 20 jeleňov IV. vekovej triedy a zvýšiť podiel medailových jeleňov z celkového lovu na 40-45 %.

Poľovníctvu sa venujem na OZ Kriváň od roku 1998, keď som nastúpil na LS Kyslinky ako lesník na LO Dudáš, od roku 2005 som pracoval na pozícii poľovníckeho špecialistu a od roku 2013 zastávam funkciu poľovníckeho referenta OZ.

 

Koľko vlkov odhadujete na území Vášho poľovného revíru?

Vzhľadom na veľkosť a členitosť revíru nachádza vlčia populácia u nás priaznivé úkrytové aj potravné podmienky. Na základe terénnych pozorovaní môžeme konštatovať, že na území CHPO Poľana žije 15 – 20 vlkov, stabilne dve vlčie svorky a okrajovo zo severnej Ľubietovskej strany zasahuje tretia svorka.

  • Koľko vlkov bolo možné v sezóne 2018/2019 odloviť a koľko ich bolo reálne odlovených?

Vlka dravého bolo možné loviť od 1.11.2018 do 15.1.2019, respektíve do doby, pokiaľ nedôjde k naplneniu určenej kvóty. Táto bola stanovená na 70 jedincov v Slovenskej republike, najviac však 30 jedincov v PR v územnej pôsobnosti jedného okresného úradu v sídle kraja. Celkový lov bol v rámci SR 31 jedincov vlka dravého, z toho v Banskobystrickom kraji osem jedincov. V PR CHPO Poľana bol odlovený 4.12.2018 jeden dospelý vlk pracovníkom GR Ing. Františkom Fodorom.

  • Aké škody spôsobili vlci na jelenej zveri?

V čase od 1.3.2018 do 28.2.2019 lesníci našli a zdokumentovali 24 uhynutých - vlkmi strhnutých jeleňov, čo túto poľovnícku sezónu predstavuje 44 % podiel z celkového plánovaného počtu lovu jeleňov. V I. vekovej triede boli nájdené strhnuté štyri jelene, v II. vekovej triede osem jeleňov, v III. v.t. tri jelene a v IV. vekovej triede deväť dospelých trofejovo zrelých jeleňov. Je to najvyšší zaznamenaný počet jeleňov strhnutých vlkmi za celé obdobie existencie CHPO Poľana. Šelmy ulovili v auguste 2018 ďalšieho kapitálneho jeleňa, ktorého sme v užšom kruhu zasvätených sprievodcov volali Ramžový. Ruju zvykol tráviť na LS Sihla v lokalite Ramža a zhody nachádzali Kyslinkári na Zálomskej. Sihľania si už dve sezóny spolu s poplatkovými hosťami zuby brúsili na kapitálneho šestnásťoráka s hrubými, parádne perlovanými kmeňmi so strednými vetvami posunutými ku korune. Na poslednej prehliadke na Zálomskej boli jeho zhody ohodnotené na 220 b. CIC. Vlci však boli lepší lovci a výsledok 12-ročnej chovateľskej práce zhodnotili vo svoj prospech. Z holej zveri lesníci našli strhnutých 12 jeleníc a 12 jelienčiat. Predpokladaný úhyn jelenej zveri v PR odhadujeme na cca 130 ks.

  • Aké sú odhadované škody v eurách?

Výška škôd závisí od spôsobu a metodiky vyčísľovania, iná je podľa vyhlášky 421/2013, ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri a naprieč celým spektrom vekových tried u samcov raticovej zveri je rovnaká. Iná je podľa prílohy poľovníckej štatistiky, ktorá sa používala do r. 2013 a jednotlivé vekové triedy boli ocenené rozdielnou hodnotou, ktorá v sebe kumulovala hodnotu zveriny a hodnotu zveri podľa cenníka pre lov. My v súčasnosti používame do poľovníckej štatistiky v ročnom výkaze o revíri a stavoch zveri za poľovnícku sezónu 2018-19 vyčíslenie podľa vyhlášky 421/2013. Za uplynulú poľovnícku sezónu bola škoda na jelenej zveri vyčíslená na 64.800,- €.

  • Aký je Váš osobný názor na túto problematiku?

Na Poľane sa vlky vyskytovali podľa záznamov v rokoch 1906, 1914, 1925, neskôr až do začiatku druhej svetovej vojny nebol ich výskyt zaznamenaný, početnejšia vlčia populácia sa znovu objavila koncom roka 1940, čo sa prejavilo na početných stavoch raticovej zveri. Po vojne sa vlky likvidovali všetkými možnými spôsobmi, vrátane použitia želiez a otrávených návnad. Najviac vlkov bolo ulovených v r. 1955 – šesť kusov a následne boli úlovky zaznamenávané do r. 1961. V priebehu ôsmich rokov bolo ulovených 20 vlkov. V rokoch 1961-1986 sa vlky v oblasti CHPO Poľana vyskytovali len sporadicky. V r. 1988 bol ulovený vlk na základe mimoriadneho odstrelu, nakoľko vlky robili značné škody na ovciach a jelenej zveri. V súčasnosti je vlčia populácia stabilná a má stúpajúcu tendenciu, čo dokazujú i úlovky vlkov. V priebehu dvoch poľovníckych sezón v r. 2010 a 2011 bolo na Poľane ulovených 11 vlkov. Dôkazom zvýšenej prítomnosti vlkov sú pobytové znaky v teréne. Stopy, trus, značkovacie miesta na hraniciach teritórií jednotlivých svoriek, večerné a nočné hlasové prejavy, zvyšky strhnutej zveri, ktoré lesníci evidujú častejšie ako v minulosti.

Vlk do našej prírody patrí a má v nej nezastupiteľné miesto. Je to majestátne, vytrvalé, opatrné a veľmi inteligentné zviera. Pokiaľ však škody na hospodárskych zvieratách a zveri prekročia únosnú mieru, je nutné ho regulovať lovom, nakoľko v prírode rovnako ako medveď nemá prirodzeného nepriateľa. Niekoľko rokov sa zúčastňujem zasadnutí komisie pre určenie výšky kvóty lovu vlka v SR.

Posledné poľovnícke sezóny sa poľovníkom nedarí splniť ani z môjho pohľadu minimalistickú kvótu lovu, ktorá je kompromisom a ústupkom MPaRV SR voči nulovej kvóte lovu navrhovanej Štátnou ochranou prírody a Lesoochranárskym združením Vlk. Doba lovu od 1.11. do 15.1. nasledujúceho roku je príliš krátka, aby sa aj takáto nízka kvóta naplnila legálnym lovom. Mnohých poľovníkov odrádzajú od lovu komplikácie s príchodom pracovníka ochrany prírody a pracovníka okresného úradu na obhliadku uloveného jedinca na miesto lovu, spísanie záznamu o love vlka, odobratí vzoriek, meranie, váženie a pod. Najdôležitejším faktorom je však opatrnosť vlkov. Kto chce vlka uloviť musí mať lovecké šťastie, ale aj vlčiu vytrvalosť, znalosti terénu a výdrž.

Naplneniu kvóty lovu vlka by výrazne pomohlo predĺženie doby lovu o jeden až dva mesiace, ktoré by bolo na prospech nielen presnejším údajom o love, ale aj celkovým poznatkom o veľkosti a pohybe vlčej populácie v jednotlivých regiónoch.

-as-