Reanimácia opatrení na ochranu lesa

Prinášame pohľad na opatrenia na zabezpečenie ochrany lesov v minulosti, prieskumu ochrany lesov, prieskumu poľovného hospodárenia, na základe skúseností i názorov Doc. Ing. Jozef Konôpku, CSc..

Na základe osobných dlhodobých skúseností môžem jednoznačne konštatovať, že v porovnaní s minulosťou sa prestali realizovať niektoré opatrenia na zabezpečenie ochrany lesov. Konkrétne ide o prieskum ochrany lesov a prieskum poľovného hospodárstva, čo sa uskutočňovalo v rámci hospodársko-úpravníckeho plánovania. Pritom v minulosti tieto prieskumy priniesli mnohé užitočné informácie o stave lesa a prispeli k zlepšeniu jeho manažmentu (najmä prevencia pred poškodením lesných porastov škodlivými činiteľmi). Preto navrhujem znovu obnoviť tieto činnosti. Mohlo by to významne prispieť k tomu, že opatrenia na ochranu lesov budú znovu súčasťou koncepčného prístupu k lesom, že sa budú realizovať plánovite, sústavne, dlhodobo, komplexne a dôsledne.

Charakteristika súčasnej situácie

Ak si nechceme zakrývať oči, zrejme musíme priznať, že situácia v ochrane lesa na Slovensku je veľmi nepriaznivá. Taktiež sa zrejme môžeme zhodnúť na tom, že príčiny tejto nepriaznivej situácie sú dve: klimatická zmena (a jej sprievodné javy), ktorá z hľadiska LH má objektívny charakter a nedostatočná realizácia preventívnych, ochranných a obranných opatrení, čo má subjektívny charakter.

Klimatická zmena je dôsledkom najmä novodobého prístupu ľudstva k prírode, keď sa životné potreby človeka nezabezpečujú v súlade s prírodnými danosťami, či zákonitosťami. Keď sa nemyslí na budúcnosť, ale priority majú krátkodobé záujmy či potreby. Zopakujme si znovu, že to boli práve naši predchodcovia lesníci, ktorí ako prví chránili prírodu. Práve z ich iniciatívy sa prijímali opatrenia na ochranu lesov. Pritom zachovanie, ochrana lesov a ich zveľadenie bol a aj je princíp, ktorý stále platí a že jeho realizácia predstavuje konkrétny príspevok lesov a lesníkov k riešeniu klimatickej zmeny. Na to, aby nastal podstatný obrat v tejto nepriaznivej situácii, sú možnosti lesníctva veľmi obmedzené. Preto hovoríme, že z hľadiska LH je to objektívna príčina nepriaznivého stavu. Samozrejme, z hľadiska ochrany lesov treba vedieť, kde a aký vplyv má klimatická zmena na zdravotný stav lesných porastov a drevín. Zároveň treba monitorovať ako klimatická zmena ovplyvňuje kondíciu, či dispozíciu lesných porastov a jednotlivých drevín k poškodeniu komplexom škodlivými činiteľmi, resp. ich skupinami, prípadne aj jednotlivými druhmi škodlivých činiteľov.

Druhú skupinu príčin nepriaznivej situácie tvoria nedostatočne realizované preventívne, ochranné a obranné opatrenia na ochranu lesov. Ide o to, že tieto sa nie vždy realizujú včas, plánovite, sústavne a dôsledne (nerešpektuje sa princíp „predbežnej opatrnosti“). Významná časť opatrení na zabezpečenie ochrany lesov, ktorá sa bežne realizovala v minulom storočí, sa zastavila, alebo obmedzila. Neprijímali sa napríklad razantné oparenia na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v smrečinách. Takto táto kalamita prešla do kataklizmy. Tieto  subjektívne príčiny, ale nemožno pripisovať len na vrub lesníkom, treba ich dať do súvisu aj s celkovým vývojom Slovenska po zmene spoločenského zriadenia. Nie vo všetkom sa nám podarilo úspešne zvládnuť prechod do novej situácie. Takto tomu bolo aj v lesníctve, či konkrétne v ochrane lesov. Treba sa znovu zamyslieť nad tým,  či nie je lepšie aj v súčasnosti využiť to, čo sa v minulosti v záujme zabezpečenia ochrany lesov na Slovensku osvedčilo a nie sa len vyhovárať na klimatickú zmenu. Nie je predsa podstatné to, že sa tieto opatrenia realizovali v inom spoločenskom zriadení, ale to či boli a sú v prospech zachovania, ochrany a zveľadenia lesov.

Opatrenia na zabezpečenie ochrany lesov v minulosti

Do roku 1990 sa opatrenia ochranu lesov realizovali podľa Smerníc na ochranu lesov (jej jednotlivé varianty sa vydali v 1953, 1965, 1980). V posledných, z roku 1980, sa uvádzali konkrétne úlohy ochrany lesov, organizačné zabezpečenie, nasledovali opatrenia na ochranu lesného fondu, definovalo sa ohrozenie lesných porastov a drevín škodlivými činiteľmi. V nadväznosti na to sa stanovili opatrenia na zabezpečenie ochrany lesov proti nim.

Osobitná pozornosť ochrane lesov sa venovala v rámci HÚL. Uvedieme informácie z Pracovných postupov HÚL z roku 1981, resp. z Technickej príručky HÚL z roku 1983. Konkrétne išlo o prieskum ochrany lesov a prieskum poľovného hospodárenia. Úlohou prieskumu ochrany lesov bolo zisťovať zdravotný stav lesov, rozsah, intenzitu a rozmiestnenie poškodenia, prípadne zničenia lesných porastov. Úlohou prieskumu poľovného hospodárenia bolo usporiadať vzťahy lesa a zveri a navrhnúť opatrenia na dosiahnutie súladu medzi záujmami LH a poľovníctva. Takto by sme mohli pokračovať ďalšími informáciami o systémovom prístupe k zabezpečeniu úloh ochrany lesov na Slovensku v danom období. Ako príklady uvedieme riešenie výskumných úloh v 80. rokoch minulého storočia: Hromadné hynutie dubov na Slovensku, Zásady hospodárenia v lesoch Slovenska postihnutých emisiami a realizáciu výsledkov výskumných úloh cestou HÚL do lesnej prevádzky. Mladá generácia lesníkov o tomto zrejme už ani nevie. Preto uvedieme niektoré bližšie informácie o tom, ako sa v rámci HÚL zabezpečovali úlohy ochrany lesov a poľovného hospodárenia vo vzťahu k ochrane lesov v minulosti.

Prieskum ochrany lesov (POL)

Začiatkom 50. rokov bola na Slovensku v LH nepriaznivá situácia v dôsledku častých a rozsiahlych kalamít. Preto sa rozhodlo zaradiť do HÚL, popri dovtedajších hospodárskych opatreniach, aj opatrenia na ochranu lesov. Dovtedy ochrana lesov mala charakter supresie, resp. zničenia škodcu v prípade jeho kalamitného stavu. Les sa chránil len nepriamo tým, že sa škodca potlačil alebo zničil. Ochrana lesa vychádzala z náhodného ohrozenia lesa škodcami. Chýbala komplexnosť, plánovitosť a sústavnosť realizácie ochranných a obranných opatrení. Inými slovami ochrana lesa nebola súčasťou koncepčného prístupu k lesom ako iné činnosti, ktoré boli predmetom HÚL. Nestorom koncepcie nového prístupu k ochrane lesov ako súčasti HÚL bol prof. Miroslav Stolina. V zmysle jeho návrhov už v 50. rokoch začal prebiehať na Slovensku v rámci HÚL POL. Jeho úlohou bolo: zisťovať zdravotný stav lesov; príčiny, rozsah, intenzitu a rozmiestnenie poškodenia, prípadne zničenia lesných porastov a ďalšie činitele pre posúdenie odolnosti lesných porastov voči škodlivým činiteľom; zisťovať rozsah a príčiny zalesňovacích strát a náhodných ťažieb; vykonať ochranársku typizáciu a prognózu; navrhnúť vhodné ochranárske opatrenia pre príslušný ochranársky typ.

POL sa vykonával vo všetkých lesoch Slovenska v rozsahu, ktoré stanovil základný protokol k vypracovaniu LHP. Realizoval sa v štyroch etapách: prípravné práce, podrobné zisťovanie (vykonávali zariaďovatelia podľa pokynov špecialistu POL), špeciálne zisťovanie (vykonávali špecialisti POL v súlade s rozhodnutím základného protokolu), kancelárske spracovanie získaných údajov. Osobitá pozornosť sa venovala ochranárskej typizácii. Jej cieľom bolo zaradenie každého dielca (porastu) do stupňa ohrozenia a takto zatriedené porasty do ochranárskeho typu. Vychádzalo sa z charakteristík prostredia a polohy uvažovaných porastov (stanovištná vhodnosť, nadmorská výška, expozícia, konfigurácia terénu), porastového zloženia (zastúpenie drevín), priestorovej výstavby (zmiešanie, zakmenenie a zápoj - jeho genéza), zdravotného stavu (sanitárny kvocient - mechanické poškodenie, hniloby, hmyz a iné). Jej výsledkom boli ochranárske typy pre porasty kosodreviny, lesné porasty mimo dosahu imisií, lesné porasty v dosahu imisií. Výsledky POL sa spracovali v rámci piatich častí: texty (zhodnotenie doterajšieho vývoja, súčasného zdravotného stavu lesa, návrh opatrení), tabuľky (straty pri umelej obnove a ich príčiny, príčiny a rozsah náhodných ťažieb, prehľady ochranárskych typov, očakávané náhodné ťažby, príčiny poškodenia a zničenia drevín), grafické prehľady, mapy, fotodokumentácia.

Prieskum poľovného hospodárenia (PPH)

V pracovných postupoch HÚL z roku 1981 sa ako úloha PPH uvádzala: usporiadať vzťahy lesa a zveri a navrhnúť opatrenia na docielenie súladu medzi záujmom LH a poľovníctva  tak, aby sa zabezpečilo funkčné poslanie lesov.

 Vykonával sa v uznaných zverniciach a bažantniciach, v chránených poľovných oblastiach, v jeleních chovateľských oblastiach a v lesoparkoch, a to bez ohľadu na užívateľa poľovného revíru. V ostatných revíroch sa vykonával výnimočne so súhlasom ministerstva. Realizoval sa spravidla súčasne s POL. V uznaných zverniciach a bažantniciach sa ciele LH v nevyhnutnej miere prispôsobovali záujmom poľovníctva. PPH, vrátane mapy poľovného hospodárenia, sa vyhotovoval aj pre poľovnícke združenia. Výsledky PPH boli súčasťou LHP a tvorili podklady pre ročné vykonávacie plány. V lokalitách s výskytom tetraonidov sa navrhovali opatrenia na ich ochranu a zlepšenie životných podmienok. V novozaložených bažantniciach, sa podľa vopred vypracovanej projektovej dokumentácie pre výstavbu bažantnice, uplatňovali prijaté zásady a opatrenia v podrobnom plánovaní. Podobne sa postupovalo aj vo zverniciach. Elaborát obsahoval časť textovú (zhodnotenie poľovného hospodárenia, návrh opatrení a ich zdôvodnenie), tabuľkovú (prehľady o stave a love zveri, plánované stavy zveri a plán lovu, bodové hodnotenie zveri a kalkuláciu potreby krmiva), mapu poľovného hospodárenia a fotodokumentáciu.

Vývoj opatrení na ochranu lesov po roku 1990

Po zmene spoločenského zriadenia začali problémy s financovaním lesníckej infraštruktúry, vrátane činností realizovaných v rámci HÚL. Na túto situáciu sa reagovalo v roku 1995 keď sa prijali nové postupy HÚL. Prieskumy prírodných pomerov, ochrany lesov a poľovného hospodárenia, meliorácii, ochrany a tvorby prírodného prostredia sa zlúčili do prieskumu ekológie lesa. V tomto období sa charakterizoval sa ako komplexný prieskum stavu lesných ekosystémov, poškodenia, zmien a potenciálneho ohrozenia lesných ekosystémov. Išlo tu o zisťovanie stavu, zmien poškodenia vybraných zložiek ekosystému (pôda, nestromová fytozložka, drevinová zložka, ostatné). Slúžilo to ako podklady pre základné rozhodnutia a rámcové plánovanie, vylišovanie pásiem ohrozenia lesa imisiami, kategorizáciu lesov, posúdenie genofondu lesných drevín a vylišovania génových základní, ekologickú a hospodársko-úpravnícku typizáciu. Okrem toho tu bolo ďalších deväť výstupov, z ktorých jeden má charakter ochrany lesov (klasifikácia a lokalizácia škodlivých činiteľov podľa druhu, určenie rozsahu a intenzity ich vplyvu na vybrané zložky lesných ekosystémov). Druhý výstup sa orientoval na poľovníctvo (zisťovanie výmer akostných tried pre hlavné druhy poľovnej zveri). Zároveň sa v týchto nových postupoch HÚL uvádzalo, že samotné projekty nie sú náplňou prieskumu ekológie lesa. Tieto možno vykonávať po dohode s odberateľom na objednávku za úhradu. 

Od 1. januára 2010 nadobudli účinnosť nové pracovné postupy HÚL. Problematika ochrany lesov sa zahrnula do Komplexného zisťovania stavu lesa, ktorého cieľom a úlohou sa stalo zhromaždenie podkladov pre tvorbu rámcového plánovania a modelov hospodárenia. Išlo o vypracovanie komplexnej systematiky, údržbu systému a vydávanie nových pracovných postupov pre danú oblasť. V rámci problematiky ochrany lesov, predkladajú sa návrhy na zaradenie lesov do pásiem ohrozenia podľa stupňa úrovne znečistenia ovzdušia. Ďalej sa uvádza spolupráca s  lesníckou ochranárskou službou pri vytváraní modelov hospodárenia pre lesy rozvrátené synergickým pôsobením škodlivých činiteľov. Príloha „Postup aktualizácie stupňa ohrozenia lesa vyhotovovateľom LHP pri podrobnom zisťovaní stavu lesa“ obsahuje schému ekologickej klasifikácie lesa, faktory ohrozenia lesa, syntézu faktorov ohrozenia lesa, vplyv stupňa ohrozenia lesa na rámcové plánovanie. Zohľadňujú sa štyri faktory ohrozenia: vhodnosť drevinového zloženia, výstavba porastu, sanitárny kvocient, stanovištná dispozícia. Ich syntézou sa stanovuje odolnostný potenciál lesa, ktorý je súhrnným vyjadrením vnútornej dispozície lesného porastu odolávať vonkajším vplyvom na základe drevinového zloženia, výstavby porastu a sanitárneho kvocientu. Stupeň ohrozenia lesa vyjadruje prognózu ohrozenia na decénium ako odhad výsledku negatívneho pôsobenia vnútorných a vonkajších činiteľov. Nakoniec sa kvantifikuje vplyv stupňa ohrozenia lesa  na rámcové plánovanie (1. stupeň - bez zásadného vplyvu, 2. - orientácia na prevenciu a zvyšovanie odolnosti, 3. - zníženie rubnej doby, skrátenie obnovnej doby, predĺženie doby zabezpečenia, 4. - rekonštrukcia a revitalizácia lesa na základe osobitného projektu).

Pokračovať možno aj ďalšími opatreniami na zabezpečenie ochrany lesov. Tieto sa však menej dotýkali zabezpečenia úloh ochrany lesov v rámci HÚL. Išlo skôr o opatrenia na realizáciu úloh v lesnej prevádzke. Posledne, v roku 2018, MPRV SR prijalo Rozhodnutie č. 2839/2018-720 z 28.9.2018, ktorého cieľom je zabrániť zhoršovaniu zdravotného stavu smrekových a borovicových porastov.

Z uvedeného textu to vyzerá tak, akoby bolo všetko v poriadku. Ale ako všetci dobre vieme, je tu priam katastrofálna situácia a treba ju neodkladne riešiť.

Aká je teda skutočnosť, resp. čo konštatovať na záver?

V podstate sme to už povedali na začiatku príspevku, resp. to my lesníci vieme. Zrejme ovládame aj to, čo by bolo treba urobiť, aby sa vývoj v lesoch zmenil v pozitívnom smere. Ale situácia je taká, ako keby sa tu objavil nový syndróm  „hluchota“ (alebo už aj impotencia?). Zrejme takáto reakcia bude aj na tento príspevok. Čiže žiadna reakcia, alebo odpoveď „nedá sa“, „nie sú na to peniaze“. Ťažko to môže obyčajný smrteľník (lesník) pochopiť. Veď napríklad  podľa štúdie „Ekonomické a sociálne dopady zákazov a obmedzení ochrany prírody - nespracované kalamitné drevo v chránených územiach (2011)“ v čase od 1.12.2004 do 31.12.2010 objem nespracovaného kalamitného dreva z dôvodu neudelenia výnimiek a súhlasov orgánov štátnej správy ochrany prírody predstavoval 2.301.112 m3, priemerne ročne 362.327 m3. Ak to prerátame na peniaze, priemerné ročné finančné a spoločenské dopady nespracovania kalamitného dreva v chránených územiach predstavujú straty 186.646.320 eur. A to nie je všetko. Hynutie smrečín z viacerých dôvodov, ale aj v dôsledku uvedených ako aj ďalších obmedzení zo strany ochrany prírody dosiahlo taký rozsah, že to nemá na Slovensku obdobu v celej histórii LH. Ide najmä o premnoženie podkôrneho a drevokazného hmyzu. Podiel náhodnej ťažby z celkovej ihličnatej ťažby od roku 2005 do 2010 sa pohyboval od 74 % po 89 %. Ide o miliónové škody, ale to nikomu nevadí. Čo sa to s nami deje? Nestrácame rozum?

Situáciou v ochrane lesa sa nám treba čím skôr a dôsledne zaoberať. Poučiť sa z histórie a to čo sa v minulosti osvedčilo, realizovať aj v súčasnosti. Opatrenia na to, aby sa lesy zachovali, ochránili a zveľadili, musia mať prioritu pred všetkými inými záujmami nárokových skupín na lesy. Nakoniec (na okraj) treba nám aj jednoznačne zadefinovať a aj verejnosti povedať čo je obnovná ťažba, výchovná ťažba a náhodná ťažba. Aký je účel a cieľ týchto ťažieb. Ide najmä o náhodnú ťažbu, ktorej prvoradý cieľ a účel nie je získanie drevnej suroviny, ale zabrániť šíreniu škodlivých činiteľov, ktoré potenciálne môžu spôsobiť deštrukciu lesných ekosystémov. Nie je už ale neskoro? Nepreberie túto našu lesnícku agendu (a to bez znalosti odbornej podstaty veci) iný rezort?

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen