Z histórie lesného hospodárenia v okolí Slovenskej Ľupče
OZ Slovenská Ľupča v súcasnej podobe existuje od 1.1.1995. Vznikol pri reorganizácii Stredolesov š.p. B. Bystrica zlúčením pôvodného Lesného závodu Slovenská Ľupča s pričlenením Lesného závodu Banská Bystrica a časti Lesného závodu Brezno. Všetky tri lesné závody mali bohatú lesnícku históriu, ktorá sa v oblasti stredného Pohronia traduje už od IX. storočia a je nerozlučne spätá s baníctvom s intenzívnym rozvojom ťažby vzácnych kovov. Pre ťažbu, ale najmä pre spracovanie kovov v hutách bolo potrebné značné množstvo dreva a tak popri baníkoch vzniká kategória lesný robotník. História v oblasti odštepného závodu Slovenská Ľupča je pre lesníctvo významná tým, že na tomto území pôsobil priekopník pokrokového lesného hospodárstva na Slovensku - Jozef Dekrét Matejovie. Pôsobil prakticky na celom Pohroní a v r. 1800 bol ustanovený za lesníka v Slovenskej Ľupči. Jeho činnosť sa významne prejavila v okolí Banskej Bystrice, Brezna, Starých Hôr, Španej Doliny. Na jeho počesť je na vápencovom brale povyše Dolného Jelenca pri štátnej ceste umiestnená pamätná tabula a v parku pri budove GR v Banskej Bystrici je jeho busta. Tak ako sa v minulosti písala história lesníctva na teritóriu OZ, aj v súčasnosti má OZ svoje významné miesto v novovzniknutej organizačnej štruktúre Lesy SR š.p. B. Bystrica.
Sídlo závodu je v obci Slovenská Ľupča, ktorá má bohatú a slávnu tradíciu, keď prvá písomná zmienka je z roku 1250 a už v roku 1340 mala výsady kráľovského mesta. Budova ústredia závodu je umiestnená v tesnej blízkosti najcennejšej historickej pamiatky obce, Ľupčianského zámku, ktorý vznikol pôvodne ako poľovnícky zámok a jeho počiatky siahajú do roku 1235.
Základná charakteristika odštepného závodu
Teritoriálne územie OZ patrí do subprovincie Vnútorné západné Karpaty. Jeho prirodzenou osou je rieka Hron, ktorá ním preteká v smere východ-západ. Na území sú zastúpené štyri geomorfologické oblasti.Hranice v západnej časť tvorí pásmo Slovenské stredohorie, orografický celok Kremnické pohorie. Na severe je to oblasť Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Východnú časť uzatvára celok Nízke Tatry - Vajskovská dolina. Južná časť hraníc prislúcha k Slovenskému Rudohoriu. Charakteristika terénu rozložená vo vertikálnom členení začína postupne od kotlinovej pahorkatiny s prechodom do vrchovinového reliéfu a ďalej do horského až do vysokohorského hôľneho reliéfu, ktorý je modelovaný hlbokými a úzkymi dolinami. Najnižším miestom je nadmorská výška 308 m. n. m. v LUC Badín pri rieke Hron. Najvyšší bod tvorí vrchol Derešov 2008 m. n. m. v LUC Predajná.