Kontakty

Poľovníctvo v režijných revíroch odštepného závodu v Žarnovici Obrázok Ulovený jeleň

Rozmanité prírodné podmienky Žiarskej kotliny umožňujú život mnohým druhom nielen pôvodnej ale aj dovezenej poľovnej zveri. Poľovná plocha nášho regiónu je rozdelená do oblastí pre chov jelenej, srnčej a malej poľnej zveri. V rámci týchto oblastí sú lokality pre chov jelenej zveri, ďalej muflónej a aj srnčej zveri. Nižšie polohy nášho regiónu poskytujú podmienky pre malú úžitkovú zver, život ktorej však narúša intenzívna rastlinná výroba.

Obrázok Mapa rozmiestnenia poľovných revírov

V Štiavnickom pohorí obhospodarujeme päť poľovných revírov - Drastvica, Sklené Teplice, Šašovské podhradie, Jalná a Kozelník. Hlavnými druhom v revíroch je zver srnčia, pridruženou potom zver jelenia, muflónia, danielia a diviačia. V poľovnom revíri Drastvica máme vybudované dve zvernice pre chov muflónej zveri. Po zazverení revíru populáciou zo zverníc, v rokoch 1980 - 1994, bodová hodnota a kvalita muflónej zveri podstatne vzrástla. Pri prvých dokumentačných odstreloch bola bodová hodnota muflónej zveri v rokoch 1991 a 1992 211,45 až 227,00 bodov CIC. V roku 2001 bola na oživenie muflónej populácie dovezená populáciu z najlepších revírov Slovenska. Priemerná bodová hodnota jelenej zveri v naších revíroch v oblasti Štiavnických vrchov dosahuje cca 170,00 až 180,00 bodov CIC. V Štiavnickom pohorí bol od roku 1996 zaznamenaný aj trvalý výskyt štyroch kusov medveďa hnedého, ktorý do tejto lokality prišiel z Kremnických vrchov.
V oblasti Vtáčnika, má náš odštepný závod schválený poľovný revír Drienčie a Kľak. Hlavnou zverou tu je zver jelenia, pridruženou potom srnčia a diviačia. V tomto poľovnom revíri bol v roku 2002 ulovený jeleň v bodovej hodnote 207,96 bodov CIC.

Poľovné revíry

Poľovný revír DRASTVICA územne patrí do okresu Žarnovica. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, a to po ľavej strane v smere toku rieky Hron od mesta Žarnovice až po obec Tekovskú Breznicu. Vzdialenosť revíru od Bratislavy smerom cez Trnavu a Nitru je cca 150 km. Celková výmera poľovného revíru je 6 756,00 ha, z toho lesné pozemky tvoriace komplex Štiavnického pohoria tvoria 5 787,00 ha, a poľnohospodárske pozemky sú o výmere 1 116,00 ha a 53,00 ha vodných plôch. Poľnohospodárske pozemky tvoria predovšetkým lúky pasienky a polia okolo rieky Hron. Najnižšie miesto revíru je pobrežná časť rieky Hronu, s nadmorskou výškou 206 m.n.m. Najvyšším miestom v Štiavnickom pohorí je vrch Sitno s výškou 1010 m.n.m. Lesnatosť revíru je 80%, pričom zastúpenie listnatých drevín predstavuje 90%. Hlavnými drevinami sú tu buk, dub, jedľa, smrek, borovica, a smrekovec opadavý. Z hľadiska náročnosti je to revír stredne náročný s hlbokými krátkymi bočnými dolinami. Hlavnými dolinami vedú tvrdé spevnené lesné cesty zjazdné prevažne osobnými terénnymi vozidlami. Bočnými dolinami, a hrebeňovými časťami vedú približovacie lesné cesty a poľovnícke chodníky. Je možnosť poľovania v prevažnej miere posliedkou a pochôdzkou v kombinácii s možnosťou lovu z posedu.
Poľovný revír je zaradený do II akostnej triedy, kde hlavnou zverou je zver srnčia, a pridruženou jelenia, muflonia a diviačia. Priemerné bodové hodnoty trofejovej zveri ulovenej v revíri za posledných päť rokov sú ú jeleňov 180 bodov CIC, u srncov 85 bodov CIC, u muflónov 180 bodov CIC. V poľovníckej sezóne 2001/2002 bol v revíri ulovený zahraničným hosťom srnec v bodovej hodnote 115,42 CIC. Okrem uvedených hlavných druhov poľovnej zveri je možné sa v revíri stretnúť s rysom ostrovidom, jazvecom, líškou a od Kremnických vrchov do revíru prichádza aj medveď hnedý.
Jelenia ruja prebieha v revíri v čase od 20. 9. do 5. 10., čo závisí v značnej miere od poveternostných podmienok.
Lov muflónej zvere je najpríťažlivejší od konca októbra až do decembra. Lov srncov vzhľadom na poľovnícke zážitky doporučujeme hosťom v poľovnom revíri od začiatku poľovnej sezóny od 16. 5. a potom od druhej polovice mesiaca júl. V uvedených časových horizontoch je úspešnosť poľovných hostí 80 až 90 percentná.
V poľovnom revíri Drastvica sa nachádzajú dve ubytovacie poľovnícke zariadenia pre poľovných hostí, a to chata Kolienec a Chmelovská. Ide o ubytovacie zariadenia, ktoré spĺňajú kritériá aj náročných poľovných hostí. Chata Chmelovská sa nachádza cca 7 km od mesta Žarnovice. Prístup k tejto chate je možný osobným automobilom. Chata Kolienec je vzdialená od Žarnovice 6 km.

Poľovný revír DRIENČIE - nachádza sa v chovateľskej oblasti Tribeč, v severnej časti pohoria Pohronský Inovec. Od roku 2003 je obhospodarovaný lesným závodom Žarnovica ako režijný revír. Nachádza sa na pravej strane Hrona medzi Žarnovicou a Novou Baňou. Celková výmera revíru je 2 148 ha, z toho 1 377 ha lesnej pôdy, 731 ha poľnohospodárskej pôdy a 43 ha vodných plôch. Stred revíru tvorí komplex bukových lesov so zmiešaním duba a hraba. Okolie revíru tvorí poľnohospodársky pôdny fond.
Poľovný revír je zaradený do jelenej chovateľskej oblasti a hlavným druhom zveri je zver jelenia. Pridružená je zver srnčia, diviačia a muflónia. V revíri je možné stretnúť sa aj s rysom.
Ubytovanie počas poľovných akcií v poľovnom revíri Drienčie pre menej náročných poľovníkov je na chate Šarvíz, pre náročnejších v poľovnom zariadení Kolienec.

Poľovný revír KĽAK sa nachádza v pohorí Vtáčnik, a plošne sa tiahne od mesta Žarnovice po pravej strane smerom na Veľké Pole, a obce Ostrý Grúň a Kľak. Záver Kľakovskej doliny tvorí srdce poľovného revíru. Časť poľovného územia spadá do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Vzdialenosť revíru od Bratislavy smerom cez Nitru do Žarnovice je cca 170 km. Poľovný revír má celkovú výmeru 6 373,00 ha, z toho 5 218,00 ha lesných pozemkov a 1 155 ha poľnohospodárskych pozemkov. Lesné pozemky tvoria komplex bukových a zmiešaných smrekových a jedľových porastov. 70% plochy lesných porastov tvoria listnaté dreviny a 30% zmiešané a ihličnaté dreviny. Najvyššie položeným miestom v revíre je vrch Vtáčnik, ktorý má nadmorskú výšku 1346 m.n.m. Revírom vedú tri hlavné doliny, na ktoré vyúsťujú bočné dolinky s tiahlymi strmými svahmi. Revír je sprístupnený tvrdými ako aj zbližovacími cestami a poľovníckymi chodníkmi. V prevažnej miere poľovní hostia vykonávajú lov posliedkou alebo pochôdzkou, avšak je aj možnosť poľovania z vysokých posedov. V poľovnom revíri Kľak je hlavnou zverou zver jelenia, ktorá tu má pre neustále zvyšovanie genofondnej základne výborné podmienky. Pridruženou zverou je zver srnčia, a diviačia. Poľovní hostia sa môžu stretnúť s medveďom hnedým, rysom, a jazvecom. Priemerná bodová hodnota ulovených jeleňov za posledných 5 rokov je 185 bodov CIC.V roku 2002 bol ulovený jeleň v bodovej hodnote 207,96 CIC.U srnčej zveri sa pohybuje bodová hodnota 70 bodov CIC.V roku 1999 bol ulovený srnec v bodovej hodnote 81,2 CIC.V poľovnom revíri sa každoročne plánuje odstrel medveďa hnedého. Lov jeleňa v revíri je najpríťažlivejší s najvyššou mierou úspešnosti v čase jelenej ruje od 17. do 30. 9. Ruja v čase priaznivého počasia býva veľmi efektná s výraznými zvukovými prejavmi jeleňa v ruji. Poľovanie na srnčiu zver je najoptimálnejšie v období od 20. mája a v čase ruje od druhej polovice júla. Najvhodnejší čas na ulovenie medveďa je v mesiaci marec a apríl.
Ubytovanie počas poľovných akcií v poľovnom revíri Kľak je zabezpečené v poľovníckych chatách Škurátka a Vicianka, ktoré sa nachádzajú priamo v poľovnom revíri. Sú to zariadenia pre menej náročných hostí. Poľovnícka chata Pavlová spĺňa podmienky pre náročnejších hostí na ubytovanie. V zariadení je voda teplá, studená, WC, krb, bez elektriny.

Poľovný revír SKLENÉ TEPLICE sa nachádza v severnej časti Štiavnických vrchov, a tiahne sa Sklenoteplickou dolinou po ľavej i pravej strane potoka Teplá. Vzdialenosť od Bratislavy smerom Trnava, Nitra, Žarnovica, Hliník nad Hronom je cca 175 km. Poľovný revír má celkovú výmeru 3130,00 ha, z toho je 2455,00 ha lesných pozemkov, 664,00 ha poľnohospodárskych a 11,00 ha vodné plochy. Celý revír sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti z veľkými lesnatými komplexmi. Poľovný revír je sprístupnený udržovanými spevnenými cestami, s možnosťou poľovať buď z posedov, alebo posliedkou, z možnosťou využitia poľovníckych chodníkov.
Hlavnou zverou je srnčia zver, pridružená jelenia, a diviačia. Bodové hodnoty u srnčej zveri sa pohybujú od 80 do 100 bodov CIC, u jelenej zveri bodová hodnota sa pohybuje do 180 bodov CIC. V rokoch 1999 a 2000 sa v poľovnom revíri plánoval i odstrel medveďa hnedého. V revíri je možné loviť i zver diviačiu a jazveca.
Hostia poľujúci v poľovnom revíri majú možnosť ubytovania v poľovníckej chate Vydrica, ktorá sa nachádza priamo v revíri. Ide o zrubovú chatu, prístupnú aj osobným automobilom, ktorá poskytuje ubytovanie pre 9 osôb. Chata je bez elektrickej energie. Pre náročných poľovných hostí poľujúcich v poľovnom revíri je možnosť ubytovania v poľovníckej chate Kolienec, ktorá je od revíru vzdialoená cca 26 km.

Poľovný revír ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE sa nachádza v severnej časti Štiavnického pohoria. Revír má celkovú výmeru 1753,00 ha, z toho lesné pozemky tvoria 1555,00 ha, poľnohospodárske 198,00 ha. Vzdialenosť od Bratislavy do revíru je cca 190 km. Úživnosť poľovného revíru sa zvyšuje pomocou zriaďovania políčok pre zver. Je zaradený do III akostnej triedy, kde hlavnou zverou je zver srnčia, pridruženou zverou jelenia a diviačia.
Rozdielna trofejová kvalita srnčej zveri je podmienená nielen genofondom príslušnej populácie ale aj kvalitou jej životného prostredia. Priemerné bodové hodnoty za posledných päť rokov boli u srnčej zveri 54,16 CIC, u jelenej zveri 140,92 CIC. Revír je pomerne dosť dobre sprístupnený tvrdými lesnými cestami a poľovníckymi chodníkmi. Možnosť poľovania na zver je buď z posedov alebo posliedkou.
Možnosti ubytovania pre menej náročných poľovných hostí je na chate Klaniny.

Poľovný revír KOZELNÍK sa nachádza v severnej časti Štiavnického pohoria a to po pravej i ľavej strane od štátnej cesty medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou. Teritoriálne sa nachádza v okrese Banská Štiavnica v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Vzdialenosť z Bratislavy do revíru cez Nitru a Žarnovicu je cca 190 km.
Poľovný revír má výmeru 4024,00 ha, z toho 3407,00 ha lesných pozemkov, a 617,00 ha poľnohospodárskych, na ktorých sa úživnosť zvyšuje zriaďovaním políčok pre zver. Súvislé lesné komplexy tvoria predovšetkým listnaté porasty zo zastúpením v prevažnej miere duba a buka, javora, hraba. Územie revíru je členité, s množstvom krátkych doliniek. Revír je sprístupnený dostatočným množstvom lesných ciest, a poľovných chodníkov pre dostatočné množstvo vybudovaných vysokých posedov je možnosť loviť zver z posedov, ako aj posliedkou. Hlavnou zverou je zver srnčia. V roku 1999 bol ulovený najsilnejší srnec, ktorý mal bodovú hodnotu 76,80 CIC. V revíri je tiež možné loviť zver jeleniu, mufloniu a diviačiu. V roku 1998 bol ulovený jeleň o bodovej hodnote 183,10 CIC. V poľovníckej sezóne 2001/2002 bol na chovateľskej prehliadke tiež predložený o bodovej hodnote 206,96 bodov CIC. Pri poľovníckych akciách je možné sa stretnúť s medveďom, rysom, jazvecom, líškou. V posledných troch rokoch sa v revíri plánuje tiež odstrel medveďa hnedého. Lov jeleňa je najlepšie uskutočniť v čase od 18. do 30. 9.,lov srnca v čase ruje, od polovice júla a lov medveďa hnedého v mesiacoch február až marec. Muflónia a diviačia zver v revíri nedosahuje kvalitnejšie bodové hodnoty.
Na ubytovanie je v revíri poľovnícka chata Salaš, ktorá poskytuje štyri lôžka pre menej náročných hostí.

Poľovný revír JALNÁ sa nachádza v severnej časti Štiavnického Pohoria. Revír má celkovú výmeru1 815 ha, z toho 1 463 ha lesných pozemkov a 352 ha poľnohospodárskych pozemkov. Vzdialenosť od Bratislavy je cca 180 km.Ubytovanie pre menej náročných poľovníkov je zabezpečené na poľovníckej chate Klaniny. 
Poľovný revír je zaradený do III. akostnej triedy, kde hlavnou zverou je zver srnčia a pridruženou zverou zver jelenia a diviačia. Revír je od roku 2003 bhospodarovaný odštepným závodom Žarnovica ako režijný.
V roku 2005 je celkom plánovaný lov 37 kusov zveri, z toho 4 jelene, 4 srnce a 2 kance.

Zverník RYCHŇAVA obhospodarujú Lesy SR,štátny podnik B. Bystrica, Odštepný závod Žarnovica od 10. 3. 2005. Celková výmera zverníka je 80,65 ha, z toho 76,03 ha lesa, 3,78 ha poľnohospodárskych pozemkov a 0,84 ha vodných plôch.
Uvedený zverník bol zriadený a uznaný za účelom dochovania a zkvalitnenia muflónej populáciev štiavnickom pohorí ako aj zlepšenia trofejovej kvality muflónej zveri v poľov. revíri Drastvica.
Celkom k 1. 1. 2005 bolo vo zvernici 36 kusov muflónej zveri.

RÝCHLY KONTAKT

Telefón: 045/ 681 2351

Email: lesyza@lesy.sk

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera: 105 571 ha
Lesnatosť: 60%
Drevinové zloženie: ihličnaté 24%, listnaté 76%
Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní: 36 816 ha
z toho štátne 31 381 ha
Ročná obnova lesa: 105 ha
Ročná ochrana lesa: 9 780 €
Ročný objem ťažby: 141 200 m3

VZÁCNE DRUHY
FAUNY A FLÓRY

Fauna:

  • Fúzač veľký (Cerambyx cerdo)
  • Roháč obyčajný (Lucanus cervus)
  • Rys ostrovid (Lynx lynx)
  • Kunka žltobruchá (Bombina variegata)

Flóra:

  • Popolavec dlholistý (Tephroseris longifolia subsp. moravica)

  • Dvojhrot zelený (Dicranum viride)