Kontakty

PROJEKT INTEGRATE+

Projekt INTEGRATE+ je aktivita európskych krajín k zakladaniu demonštračných plôch udržateľného hospodárenia v lese akceptujúcich požiadavky ochrany prírody. Na medzinárodnom zasadnutí INTEGRATE v marci 2018, ktoré sa konalo pod záštitou EFI, sa Slovenská republika zaviazala založiť demonštračnú plochu na svojom území a tak sa zapojiť k sieti 10 európskych štátov podporujúcich iniciatívu konfrontácie aktívneho manažovania lesných porastov s primeranou akceptáciou požiadaviek ochrany prírody, hlavne podpory biodiverzity.


Mapa 1.  Slovensko ako súčasť európskych krajín projektu Integrate+

LESY Slovenskej republiky š.p., sa rozhodli zapojiť sa do projektu, ako prvý zástupca obhospodarovateľov lesa na Slovensku. Vzhľadom na silný mediálny a komunálny tlak v regióne Hlavného mesta Bratislavy, bola miestom založenia demonštračných plôch vybraná lokalita Devínskej Kobyly, prímestské lesy s intenzívnou návštevnosťou a značným rekreačným potenciálom. Marteloskopové plochy (Marteloscope plots, ďalej uvedené ako "MSP") boli pomenované podľa miestnych lokalít Devín a Devínska Kobyla.


Mapa 2.  Umiestnenie MSP Devínska Kobyla a Devín v lesoch pri Bratislave

Prvoradým cieľom vytvárania siete demonštračných plôch v európskych lesoch je porovnávanie ekonomickej hodnoty (ceny použiteľného dreva) a ekologickej hodnoty (bodovej hodnoty mikrohabitátov). Výsledkom je skutočnosť, že biologická rozmanitosť, zdravá a udržateľná biodiverzita nie je iba súčasťou chránených území, ale aj hospodárskych lesov s aktívnym manažmentom.

Našim zámerom je priblížiť širokej vrstve verejnosti, médiám, školám pohľad na ochranu a rozvoj biologickej rozmanitosti lesa v bežnom prístupe k starostlivosti o les. Podporou foriem prírode blízkeho obhospodarovania lesa sme schopní už udržateľnú biodiverzitu cielene podporovať.

Projekt demonštračných plôch je založený na interaktívnom porovnávaní ekonomickej hodnoty jedinca s jeho ekologickým nosičom marteloscopických hodnôt.

Pri plnom využití projektu sa návštevník môže dozvedieť všetky elementárne údaje o pozorovanom stromovom jedincovi – výška, hrúbka, objem, potencionálne ekonomické zhodnotenie a na strane druhej je nasmerovaný na vyhľadávanie a definovanie mikrohabitátov (znakov podporujúcich biodiverzitu). Jednoduchým prenosom dát v poskytnutom softvéri posúdi hodnotu konkrétneho jedinca v rámci daného stanovišťa, ako i jeho následný potenciál.

Na ploche 1 ha (100×100 m) zhodnotíme váhy kritérií a porovnáme hodnoty bežného obhospodarovania s hodnotami elementárneho výberu hodnotiaceho subjektu (študent, návštevník, média, ekológ...). 
Vedúci projektu za Lesy SR, š.p.: Ing. Martin Matys

Prvé demonštračné plochy Marteloscope na Slovensku

Prvé dve demonštračné plochy Marteloscope boli založené koncom roka 2018 na lokalite Devínska Kobyla v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Smolenice, Lesná správa Bratislava. Nachádzajú sa tu lesy s veľmi vysokou návštevnosťou obyvateľov hlavného mesta Slovenska, ktoré sú v bezprostrednom okolí mestských častí Karlova Ves, Dúbravka, Devín a Devínska Nová Ves. Jedná sa o lesy osobitného určenia podľa subkategórie C, čiže ide o prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou. Verejnosť tieto lesy každodenne intenzívne využíva na prechádzky, turistiku, beh, cyklistiku. Prvá plocha (Devínska Kobyla) reprezentuje bukový porast s určitým podielom hrabu, agátu a ďalších drevín, druhá (Devín) predstavuje dubovo-hrabový porast s lipou a javorom. Vytýčenie hraníc a dendrometrické zameranie stromov vrátane hodnotenia mikrohabitátov podľa katalógu sa uskutočnilo v novembri a decembri 2018, trvalé označenie stromov a stabilizácia hraníc sa kvôli priaznivejším poveternostným podmienkam dokončila na jar 2019. Práce realizovali experti z Národného lesníckeho centra, použila sa pritom progresívna technológia Field-Map.


Obrázok 1.  Snímka obrazovky programu I+ Trainer 0.7.9 CZ (Integrate+) zobrazujúca všetky stromy na ploche 1 ha; krúžok s číslom reprezentuje strom, farba konkrétnu drevinu a veľkosť krúžku relatívny hrúbkový rozmer.

 

PLOCHY MARTELOSCOPE – DEMONŠTRÁCIA EKONOMICKEJ A EKOLOGICKEJ HODNOTY OBHOSPODAROVANÝCH LESOV

Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
(výťah z publikácie (PDF, 1,8 MB))

ÚVOD

Spôsoby pestovania a obhospodarovania lesov sa historicky dlhodobo rozvíjajú viacerými smermi. Okrem tradičného zabezpečenia produkcie dreva sa v súčasnosti stále viac a viac zameriavajú aj na pestovanie porastov odolnejších voči prírodným škodlivým činiteľom, lesov pôsobiacich proti dôsledkom globálnych klimatických zmien, ale aj lesov zabezpečujúcich biologickú diverzitu a plniacich rôzne ekosystémové služby. Takéto koncepty sú označované ako integrovaný manažment. Ten sa snaží nájsť optimum medzi ekonomikou, snahou o ochranu prírody a poskytovaním ekosystémových služieb (Kraus, Krumm 2013, Kraus et al. 2018). Zvyšovanie štrukturálnej komplexnosti porastov sa často považuje za prostriedok na zvýšenie odolnosti a biodiverzity (napr. Puettman et al. 2009). Lesopestovné praktiky využívajú výhody vplyvu prirodzenej kompetície na stav a štruktúru porastov cez jednotlivé odoberané a ostávajúce stromy. Doteraz však máme pomerne málo praktických skúsenosti s vplyvom kompetície na lesné spoločenstvá z obojstranného pohľadu, teda ekonomiky a ekológie. Ekonomický pohľad väčšinou prevažoval.


Obrázok 2. Bukový porast s trvalo označenými stromami na marteloskopovej ploche Devínska Kobyla

Pri vývoji a raste lesa sú všeobecne menšie stromy limitované najmä prístupom svetla, pri väčších či dospelých stromoch rast výraznejšie ovplyvňuje aj kompetícia o rastový priestor. Najdôležitejšie pestovné opatrenia predstavuje výchovný zásah, teda redukcia najvýznamnejších kompetičných a z hospodárskeho pohľadu málo významných a nekvalitných jedincov. No práve intenzita a umiestnenie zásahu pri uplatňovaných čistkách a prebierkach môže negatívne ovplyvňovať druhovú diverzitu ostávajúceho porastu. Typickým príkladom je odstraňovanie prípravných drevín ako breza, rakyta, osika či jarabina. V zmiešaných porastoch sa väčšinou uplatňovala podpora najmä ihličnatých a hospodársky významných drevín pred ostatnými listnáčmi. Odstraňovali sa ekonomicky nevhodné jedince. No práve odstraňovanie takzvaných habitátových stromov môže následne výrazne likvidovať aj mikrohabitátové štruktúry čo prispieva k strate biodiverzity obhospodarovaných lesov. Cieľavedomé zachovanie habitátových stromov však môže prispieť aj k zvýšeniu produktivity, odolnosti či dlhodobej reziliencie lesných ekosystémov. V tejto súvislosti sa pre pestovateľské rozhodnutia stáva kľúčové lepšie pochopenie všetkých vzťahov medzi stromom a porastom. Dostupné najnovšie poznatky vedy a praxe by mali byť základom pre kvalifikované rozhodovanie. Tomu treba prispôsobiť aj ďalšie vzdelávanie správcov lesa. Ďalšou výučbou treba poskytovať inovatívne a multidisciplinárne vzdelávanie správcov lesov, ktorí tak získajú lepšie aktuálne vedomosti a odborné znalosti. V súčasnosti sa postupne mení smerovanie lesníckej politiky, menia sa požiadavky spoločnosti, mení sa pohľad na obhospodarovanie lesov. Mimoprodukčné funkcie lesov sa dostávajú na jednu úroveň s drevoprodukčnou. Hoci zatiaľ nie sú ekonomicky rovnocenné.


Obrázok 3.  Aplikácia I+ Trainer na tablete (MSP Devín)

Nový prístup v rozvoji manažérskych zručností pri obhospodarovaní lesov predstavujú takzvané Marteloskopy (Marteloscopes, Schuck et al. 2015). Vo všeobecnosti sú to inovatívne vzdelávacie a tréningové nástroje, ktoré môžu byť uplatňované pri množstve vzdelávacích zámerov v oblasti lesného hospodárstva, pestovania lesov, ekológie a ochrany prírody. Hlavným cieľom pre účastníkov takéhoto vzdelávania je získať prehľad alebo nový pohľad na štrukturálny stav a vývoj porastov, ich dynamiku a zároveň hodnotenie jednotlivých stromov nielen z hľadiska kvality dreva a ekonomickej hodnoty, ale aj hodnoty ochrany prírody a biodiverzity. Osobitne treba zdôrazniť, že biologická rozmanitosť je plnohodnotnou súčasťou nielen lesov v chránených územiach, v rezerváciách, či prírodných lesoch, ale má svoj význam aj v hospodárskych lesoch. Teda aj v hospodárskych lesoch by sa mali v primeranej miere chrániť, podporovať a zachovávať vybrané jednotlivé stromy či skupiny stromov s vysokou ekologickou hodnotou. Pritom sa kvôli ochrane prírody nemusí výrazne obmedzovať obhospodarovanie, teda nepreferuje sa bezzásahovosť. Pri vizualizácii a ukážke následkov zvolených pestovných zásahov sa využívajú demonštračné tréningové Marteloskopové plochy (Marteloscope plots). Tie sa už založili v mnohých porastoch rôznych typov lesa vo viacerých krajinách Európy (Schuck et al. 2018).

Marteloskopové demonštračné plochy

Koncepcia marteloskopových plôch bola pôvodne vyvinutá vo Francúzsku. Pojem Marteloscope je odvodený z francúzskeho slova pre výber stromu „martelage“ a grécky termín „skopein“ s významom „pohľad“. Spolu to teda znamená „bližší pohľad na vyberaný strom“. Koncept sa najskôr uplatňoval najmä v súkromných lesoch, ale už od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa ukazoval jeho širší potenciál pre tréningové a testovacie plochy priamo v teréne pre vzdelávanie študentov aj profesionálnych lesníkov (Bruciamacchie et al. 2006). Používali sa pri tom obvykle jednohektárové štvorcové demonštračné plochy a okrem Francúzska sa čoskoro rozšírilo ich uplatnenie aj na susedné krajiny, neskôr aj pre ostatné štáty. Na ich rozšírenie v Európe najviac vplýval demonštračný projekt Integrate+ (Kraus et al. 2016, Schuck et al. 2016). Projekt Integrate+ sa riešil z podpory nemeckého Federálneho ministerstva pre výživu a pôdohospodárstvo (BMEL) počas rokov 2013 až 2016. Jeho podrobný názov znel „Založenie európskej siete demonštračných plôch pre integráciu zachovania biodiverzity a obhospodarovania lesov“. Do projektu bolo zahrnutých 10 nasledovných krajín: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Slovinsko, Švajčiarsko, Česká republika, Poľsko, Švédsko. Spolu založili plochy na 42 lokalitách, z toho asi polovica bola v Nemecku.


Obrázok 4. Dubový porast s trvalo označenými stromami na marteloskopovej ploche Devín

Metodika zakladania Marteloskopov

Štandardná veľkosť demonštračných plôch je 1 hektár so štvorcovým tvarom, teda s rozmermi 100 × 100 m. Plochy sú rozdelené do 4 kvadrantov po 50 × 50 m, ktoré uľahčujú orientáciu v teréne. Všetky rohy sú trvalo označené. Všetky stromy na ploche ktoré dosahujú hrúbku vo výške 1,30 m (d1,3) 7 a viac cm sú očíslované a trvalo označené. Pre každý strom sa zaznamenajú nasledovné údaje: 1 – druh dreviny, 2 – poloha (súradnice), 3 – stav stromu (živý/odumretý), 4 – dendrometrické údaje (výška stromu, výška nasadenia koruny, hrúbka, 5 – kvalita dreva (akostné triedy) a 6 – mikrohabitáty.


Obrázok 5.  Zakladanie MSP Devín v novembri 2018. Termín mimo vegetačnej sezóny je vhodný kvôli ľahšej identifikácii mikrohabitátov na MSP.

Kvôli demonštračnému charakteru sa volia typické spoločenstvá, ktoré reprezentujú danú krajinu, región alebo lokalitu. Porasty by mali byť jednoducho dostupné, umožňujúce relatívne ľahký pohyb návštevníkov. Ďalší výber by mal byť limitovaný nízkou frekvenciou skutočne realizovaných zásahov. Aby plochy plne slúžili svojmu účelu, v najbližších 10 rokoch by mali byť zásahy úplne vylúčené. Výber sa bude realizovať iba simuláciou zameraných stromov, a to v programe I+Trainer. Ten umožní realizovať mnohé alternatívy výberu, ktoré ovplyvnia výsledné ekonomické a ekologické hodnoty jednotlivých stromov a teda aj celého porastu. Výsledky sa spracujú a odprezentujú okamžite na príslušnom mobilnom zariadení (mobilný telefón, tablet, notebook) priamo v teréne po simulovanom zásahu, teda konkrétnom výbere stromov. Dôležité je najmä zabezpečiť v nasledujúcich rokoch režim bez vykonávaných zásahov. Identifikácia mikrohabitátov by sa mala realizovať v listnatých porastoch mimo vegetačného obdobia, keď nie sú stromy olistené. Vtedy je identifikácia jednoduchšia a nemali by sa vynechať ťažšie dostupné mikrohabitáty, napr. v korunách stromov.


Obrázok 6.  Snímka obrazovky programu I+ Trainer zobrazujúca "Výber stromov" konkrétneho jedinca (identifikátor č. 288) a voľby posúdenia stromu (MSP Devín)

Habitátové stromy a mikrohabitáty

Mikrohabitáty predstavujú určité typické prvky vyskytujúce sa na strome, ktoré majú špecifické funkcie. Stromy ktoré obsahujú mikrohabitáty sa nazývajú habitátové stromy. Mikrohabitáty na stromoch môžeme považovať za relevantné štruktúry prirodzených lesných ekosystémov. Poskytujú širokú škálu funkcií pre špecializované druhy, najmä mikroklimatické podmienky a substráty slúžiace pre úkryt, potravu či rozmnožovanie. Využívajú ich veľké množstvá živočíchov, od hmyzu, pavúkov, ulitníkov, obojživelníkov, plazov, až po vtáky a cicavce. Rovnako môžu poskytovať vhodné podmienky pre vývoj vybraných druhov cievnatých rastlín, papradí, machov, húb či lišajníkov. Prítomné druhy môžu byť veľmi rôznorodé, v závislosti na konkrétnych podmienkach prostredia. Niektoré druhy môžu byť výlučne viazané na konkrétne stromové mikrohabitáty. Napríklad dutiny sú mimoriadne dôležité pre plesne a následne na nich viazané chrobáky a iné živočíchy. Dutiny tiež poskytujú jednoduché dočasné úkryty pre hlodavce či vtáky. Hoci niektoré mikrohabitáty sú relatívne trvalé (napríklad veľké dutiny), možno ich stále považovať ako dočasné. Pretože sa prirodzeným vývojom alebo ľudskými zásahmi môžu skôr či neskôr vyvinúť, zničiť, alebo zmeniť na iné mikrohabitáty. Napríklad pri poškodení kôry môžu postupne vznikať dutiny, pri nedostatku vody v periódach sucha zanikajú vhodné mikrohabitáty, takzvané dendrotelmy. Veľmi ľahko sa môže zničiť hniezdo.


Obrázok 7. Ukážky mikrohabitátov: vľavo CV42 - dendrotelm; vpravo CV12 - dutina na kmeni

Mikrohabitátové stromy zanikajú najčastejšie ťažbou a odvezením vyťaženého stromu, ale aj prirodzeným odumretím cez vznik suchárov a odvezením palivového dreva. Kraus et al. (2016) zostavili katalóg mikrohabitátov, ktorý slúži na identifikáciu a následne aj zhodnotenie takzvanej ekologickej významnosti stromu. Podľa hlavných skupín sa navrhlo 8 základných skupín mikrohabitátov: CV (Cavities – dutiny v korune, na kmeni či koreňových nábehoch), IN (Injuries – poranenia na stromoch), BA (Bark loss– strata kôry), DE (Deadwood – odumreté drevo), GR (Growth form – rastové formy – napr. vlky, nádory), EP (Epiphytes – epifyty ako imelo, liany, machy), NE (Nest – hniezda) a OT (Others – ďalšie mikrohabitáty ako výron živice či vznik mikropôdy na strome). Každá z týchto skupín sa môže deliť na jednotlivé prvky v závislosti na veľkosti (napr. dutiny do 4 cm priemeru, do 5 – 6 cm, nad 10 cm), či mieste výskytu (na koreňovom nábehu, do 30 cm nad zemou, na kmeni, v korune). Spolu sa identifikovalo 64 mikrohabitátov. Každý má svoju priradenú hodnotu podľa jeho významu, takzvanú mikrohabitátovú hodnotu (microhabitat value). Jej identifikácia umožní objektivizované stanovenie hodnoty habitátu stromu.

Popis jednotlivých prvkov stromových mikrobiotopov s obrázkami je možné si stiahnuť s obchodu Google Play „Integrate Tree Microhabitat App“ do mobilu alebo tabletu:

Jazyk v aplikácii  je možné zmeniť zatiaľ iba na češtinu. Tiež je možné použiť Katalóg stromových mikrohabitátov vo formáte PDF.

Hodnota habitátu

Normalizované hodnotenie mikrohabitátov vychádza z katalógu mikrohabitátov a slúži ako referenčný rámec pre identifikáciu a klasifikáciu habitátových stromov (Kraus et al. 2016). Ponechávanie a záchrana takýchto stromov by mala patriť do bežnej práce obhospodarovateľov lesov, keďže ich výber takto môže prispievať aj k ochrane a zachovaniu biodiverzity. Na objektívne porovnanie sa vypočíta hodnota habitátu pre každý strom. Ako bolo uvedené vyššie, identifikovalo sa 64 mikrohabitátov. Výpočet závisí od relatívnej vzácnosti habitátu v prírode blízkych lesoch a času potrebného na vývoj mikrohabitátu – doby vývoja. Relatívna vzácnosť sa hodnotí v škále veľmi častý (1 bod), bežný (2 body), ojedinelý (3 body), zriedkavý (4 body) , vzácny (5 bodov). Doba vývoja sa rozlišuje ako veľmi rýchla (1 bod), rýchla (2 body), stredne dlhá (3 body), pomalá (4 body) a veľmi pomalá (5 bodov). Relatívna vzácnosť sa posudzuje zvlášť pre rôzne skupiny (ihličnaté, listnaté) alebo druhy drevín. Pre každý strom sa následne sčítajú hodnoty relatívnej vzácnosti a doby vývoja a vynásobia sa veľkostným skóre (v závislosti od veľkosti mikrohabitátu s 1 až 3 bodmi). Následne sa spočítajú body pre každý strom a vypočíta sa hodnota habitátu.


Obrázok 8. Ukážky mikrohabitátov: vľavo EP35 - epifyt, imelo; vpravo GR22 Vlky

Ekonomická hodnota

Ekonomická hodnota spočíva vo vizuálnom hodnotení akostných tried kvality dreva. Poskytuje odhad hospodárskej hodnoty (ocenenie podľa trhových či katalógových cien) pre každý strom. Používajú sa pritom lokálne kritériá trhu s drevom. Navrhlo sa 5 akostných tried A, B, C, D, F. Trieda A predstavuje všeobecne dýharenské výrezy, trieda B a C stavebné rezivo, trieda D priemyselné drevo a vlákninu a trieda F palivové drevo. Každá akostná trieda sa vizuálne posúdi pre každý hodnotený stojaci strom na základe výšky (dĺžky kmeňa) a vypočíta sa jej objem ako zrezaný kužeľ. Pre výpočet ekonomickej hodnoty stromu sa použijú lokálne trhové ceny dreva uvedených sortimentov. Pre pomery Slovenska sme na príklade prvých dvoch demonštračných plôch použili slovenské sortimentačné stromové rovnice (Petráš, Nociar 1990, Mecko , Petráš, Nociar 1993, Petráš, Mecko, Nociar 2007). Následne sa priradila akostná trieda I. ako A, II. Ako B, IIIA a IIIB ako C, V ako D a VI ako F tak, aby boli výsledky sortimentácie použiteľné pre plochy Marteloscope.


Obrázok 9.  Tabuľka programu I+ Trainer "Porastové údaje"

Školenia, tréningové procesy a hodnotenie Marteloskopových plôch

Údaje získané z terénneho merania a hodnotenia sa vložili do programu I+Trainer. Ten slúži na praktickú ukážku výsledkov dendrometrických údajov pred meraním, teda východiskový stav porastov, výsledkov simulovaného výberu a výsledkov dendrometrických údajov porastu po zásahu. Každá Marteloskopová plocha vytvára originálny virtuálny porast pozostávajúci z individuálne posudzovaných stromov. Práca s programom I+Trainer umožňuje pri tréningovom procese prostredníctvom subjektívneho simulovaného výberu jednotlivých stromov diskusie o výsledkoch výberu. Rôzne príklady výberu by mali lepšie poukázať na potenciálne rozdiely porastu z pohľadu plnenia ekosystémových služieb, ochrany prírody, hospodárskeho využitia drevnej hmoty, rekreácie, či ochrany biodiverzity. Tréning umožňuje nájsť optimálne pestovné opatrenia pre budúci vývoj porastu. Hlavný rozlišujúci prvok Marteloskopov oproti iným trvalým výskumným plochám spočíva v tom, že sa identifikuje a okamžite porovná ekonomická a ekologická (habitátová) hodnota na úrovni každého jednotlivého stromu a následne celého sledovaného porastu.

Kým ekonomické vyhodnocovanie je v našich lesoch celkom bežné, ekologické vyhodnocovanie a habitátové ocenenie bolo doteraz zriedkavé. Marteloskop umožňuje realizovať diskusie zamerané na biodiverzitu a hľadanie konsenzu medzi ekonomickými a ekologickými funkciami lesa. Každý účastník školenia či tréningového procesu môže robiť výbery s následnou diskusiou. Je možné vyberať individuálne alebo v malých skupinách . Oba prístupy majú svoje výhody. Výhoda práce v skupinách umožňuje diskusiu priamo v procese výberu jednotlivých stromov, výber jednotlivcov sa porovnáva a diskutuje až po celkovom simulovanom zásahu. Cvičenia trvajú obvykle jednu až dve hodiny a sprevádza ich tréner. Program I+Trainer v tablete slúži na zaznamenanie výsledného rozhodnutia zainteresovaných účastníkov.

Vlastný výber jednotlivých stromov v poraste sa prezentuje cez stromové aj porastové parametre ako kruhová základňa, zásoba alebo výška, čo umožňuje lepšie pochopenie aj pre praktických lesných hospodárov s dlhoročnými skúsenosťami. Marteloskopy pritom umožňujú vysokú variabilitu zásahov a rôzne úrovne tréningov. Účastník školenia či tréningu môže virtuálne skúšať aj rôzne scenáre obhospodarovania, napríklad aj nereálne alebo prehnané, na demonštráciu ich následkov. Môže to rozvíriť veľmi živú diskusiu priamo v lese na Marteloskopovej ploche. Názory na súčasný a budúci manažment vrátane objektov ochrany prírody ako je akumulácia odumretého dreva či výber habitátových stromov sa tak môžu testovať či formovať oveľa jednoduchšie. Dôležité bude aj analyzovanie získaných výsledkov vo výskumoch zameraných na sociálne vedy, teda voľba výberu stromov podľa záujmov rôznych jednotlivcov či zainteresovaných skupín. Toto všetko by malo napomôcť k lepšiemu porozumeniu pri procese rozhodovania o lesoch a hospodárení v lesoch. Na druhej strane si však vedecký prístup vyžaduje určité požiadavky pre testovanie hypotéz ako výberový dizajn, objektivitu, porovnateľnosť, čo často nie je v súlade s výchovnou funkciou Marteloskopov. Napríklad podľa výskumu Pemmereninga et al. (2015), ktorí sa zaoberali výskumom ľudského správania pri výbere stromov v Marteloskopoch, prvé výsledky indikovali veľmi zriedkavú zhodu medzi rozličnými testovanými osobami, ktoré posudzovali ten istý porast.

Výstupom z aplikácie I+ Trainer je podrobné zhodnotenie výsledkov práce a jeho export vo formáte PDF na SD kartu či pamäťové úložisko v zariadeni. Súbor si môže tiež účastník poslať priamo z tabletu na svoju elektronickú poštu.


Obrázok 10.  Ukážka výstupu programu vo formáte PDF (časť)

 

Program I+ Trainer má ešte priestor na vylepšenie vo forme lokalizácie do slovenčiny, včítane použitia slovenskej odbornej terminológie. Príručku programu v angličtine si môžete stiahnuť tu I+Tutorial

Príloha, text na tabuliach v teréne: MSP Devín, MSP Devínska Kobyla

 

Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Smolenice, február 2020; na projekte spolupracovali: Ing. Jozef Blažo, Ing. Martin Matys, Ing, Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Martin Knurovský - kontaktná osoba (+421918333041) martin.knurovsky@lesy.sk