Kontakty

Mapa turizmu 

eLIK - elektronická Lesná informačná kancelária 

  Označenie budov 

Lesné informačné kancelárie (LIK), nájdete v sídlach odštepných závodov a lesných správ š. p. LESY Slovenskej republiky. Zamestnanci tohto podniku vám v nich ochotne poskytnú informácie o lesníckych, ale aj turistických, kultúrnych a historických pozoruhodnostiach svojho regiónu. Zároveň tu radi prijmú vaše pripomienky a podnety. Lesné informačné kancelárie - kancelárie spolupráce lesníkov s verejnosťou.

Milí návštevníci lesa!

Vitajte na juhozápadnom Slovensku, územnom obvode Odštepného závodu Karpaty, Organizačnej zložky štátneho podniku LESY Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Územie zaberá časť juhozápadného Slovenska od štátnej hranice s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom až po Myjavu na severe a Piešťany, Trnavu a Senec na západe. Zaberá celú oblasť Záhorskej nížiny, pohorie Malé Karpaty, Myjavskú pahorkatinu, časť Bielych Karpát a Považského Inovca. Rozprestiera sa na území Chránených krajinných oblastí Záhorie, Malé Karpaty, časť Biele Karpaty a Dunajské luhy. História lesníctva má v tejto oblasti bohatú tradíciu. Lesy už v minulosti boli odborne obhospodarované, hlavne tie, ktoré boli vo vlastníctve Pálfiovcov a Rakúskeho cisárstva. Štátne lesy na panstvách Holíč a Šaštín vznikli už v roku 1918 vznikom ČSR. Ich základ tvorili lesy pôvodne vo vlastníctve cisárskej rodiny. Na východnej strane Malých Karpát to boli prevažne lesy Pálfiovcov (Ján, Pavol, Jozef) zoštátnené v roku 1945 (panstvá Pezinok, Častá, Smolenice, Dobrá Voda), lesy grófa Zedwitza (Moravany) a iné lesy zabrané štátom v prvej (1920) a v druhej pozemkovej reforme (1947). Odštepný závod Karpaty v terajšej podobe vznikol v roku 2022 zlúčením Odštepného závodu Šaštín a Odštepného závodu Smolenice. Na Lesných správach Šaštín, Malacky, Rohožník, Bratislava, Pezinok, Majdán, Dechtice, Moravany i na ústredí odštepného závodu sú zriadené Lesné informačné kancelárie. Tu Vás naši zamestnanci radi oboznámia s prácou lesníkov, aj so zaujímavosťami regiónu, ktoré sa na území závodu nachádzajú. Oblasť Záhoria je veľmi atraktívna a navštevovaná hlavne v období hubárskej sezóny. Zaujímavé turistické trasy sú hlavne v oblasti Malých a Bielych Karpát, cyklotrasy popri rieke Morava i naprieč celým Záhorím, v oblasti Bratislavy a Malých Karpát. V letných mesiacoch lákajú najmä prírodné kúpaliská na Záhorí. Odštepný závod vybudoval viacero Lesných náučných chodníkov (Gazárka, Pezinok, Majdán, Moravany), v lokalitách zaujímavých i na rodinné výlety s nenáročnou turistikou. Na tejto mape nájdete miesta, ktoré stoja za pozornosť z historického či prírodného hľadiska, taktiež Vás radi uvítame v našich ubytovacích zariadeniach. Na potulkách po lesoch Vám prajeme len samé príjemné zážitky. Vaši lesníci

Chaty a ubytovacie zariadenia

A. Gazárka I.   [v dlhodobom prenájme]

B. Gazárka II.

C. Fáberky (t.č. mimo prevádzku)

D. Lásek

E. Bezovec (t.č. mimo prevádzku)

 

Pôvodná mapa LIK OZ Šaštín: [*bude vymenená za novú OZ Karpaty]

*v prípade, ak Vám mapu nezobrazí správne, načítajte stránku ešte raz, alebo stlačte tlačidlo F5 

 

1. strana mapy

I. Malé Karpaty

Dominantným pohorím OZ Karpaty tvorí takmer 90 km dlhý hrebeň Malých Karpát. Krátke, ale strmé svahy pokrývajú listnaté lesy s prevažujúcou dominanciou buka, ktorý sa veľmi dobre prirodzene obnovuje. Výskyt viacerých chránených živočíchov a rastlín svedčí o bohatosti tunajšej flóry a fauny.

 

II. Lesy viatych pieskov

Viate piesky vytvárajú súvislú rozsiahlu plochu. Duny dosahujú až 20 m výšku. V období pred trvalým osídlením človekom boli na území viatych pieskov Záhoria riedke porasty borovice, duba, brezy a lipy. Na pieskových akumuláciách dominovala borovica, v medzi-dunových zníženinách dub, lipa a jelša. Od 18. storočia sa datuje zmena prístupu lesných hospodárov k funkciám lesa, keď predtým preferovali najmä produkciu hmoty. Začali sa pestovať borovice v malých sponoch, aby sa dosiahol nízky stupeň zavetvenosti a tým sa modeloval štíhly kmeň s tenkým vetvením. Dominantné postavenie v drevinovom zložení viatych pieskov si počas celého vývoja udržala borovica lesná (Pinus sylvestris).

 

III. Lužné lesy

Lužné lesy popri toku Dunaja a slovenskej časti dolného toku rieky Moravy, predstavujú čo do rozlohy, pôvodnosti, reprezentatívnosti a zachovanosti spolu s komplexmi mokradí a nivných lúk mimoriadne cenné územie. Pokrývajú územia, ktoré sa vyznačujú vysokou hladinou podzemnej vody a prítomnosťou prúdiacej vody. Pôda je tu veľmi bohatá na živiny, ktoré sem rieka splavila z vyššej časti toku, a ktoré výrazne podporujú rýchly rozvoj vegetácie. Dominantnými drevinami v lužných lesoch sú jaseň úzkolistý, jaseň štíhly, dub letný, hrab, lipa, javor poľný, topoľ biely, topoľ čierny.

 

IV. Biele Karpaty

Mäkko modelované tvary flyšového pohoria v kontraste s výraznými prvkami bradlového pásma sú charakteristickými znakmi Bielych Karpát. Valašská kolonizácia - rúbanie lesa, ktorý ustupoval pastvinám spôsobili striedanie lesa s komplexmi lúk, pastvín a mokradí. V lesných porastoch sa nachádzajú takmer všetky dreviny, ktoré sa na Slovenku vyskytujú, čo spolu s nepriaznivými podmienkami flyšového podložia robia hospodárenie v lese veľmi zaujímavým. V komplexe bukového pásma prevládajú bučiny, bukové dúbravy, na exponovaných svahoch a sutiach lipové a jaseňové javoriny.

 

V. Považský Inovec

Má zložitú geologickú stavbu a je bohatý na pramene minerálnych vôd, bez väčších tokov. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti, kde sa stretávajú teplomilné a horské druhy rastlín. Vyskytuje sa tu druhovo rozmanité zastúpenie živočíchov a ľudské osídlenie v tejto časti krajiny je doložené od staršej doby kamennej i Veľkomoravskej ríše (Ducové). Pohorie tvorí súčasť vonkajšieho radu pohorí fatransko-tatranského pásma. Na geologickej stavbe pohoria sa zúčastňuje alpínsky aktívne kryštalinikum označované ako tatrikum, jeho sedimentárny obal ako aj príkrovové jednotky fatrika a hronika. Najvyšší vrch v obvode OZ je Marhát (748 m n. m.).

 

VI. Certifikované lesy

OZ Karpaty hospodári na 80953 ha lesov, ktoré prešli certifikačným procesom systému PEFC a FSC. Zmyslom tohto procesu bolo preveriť prostredníctvom nezávislej audítorskej organizácie a presne nastavených nezávislých štandardov inšpekciou, stav obhospodarovaných lesov a udelenie certifikátu. Udelenie certifikátu zaručuje, že OZ Karpaty pri svojom hospodárení spĺňa prísne medzinárodné kritériá, ktoré sú zárukou trvalo udržateľného a environmentálne prijateľného obhospodarovania. Zabezpečenie týchto kritérií je zaručené periodicky vykonávanými inšpekciami a vnútornými kontrolami.

 

VII. Pestovanie lesa

Človek už roky využíva suroviny, ktoré mu poskytuje les. Je to obnoviteľný, ale nie nevyčerpateľný ekosystém. To čo sa z lesa zoberie, je potrebné do lesa vrátiť, aby mohol nepretržite plniť všetky svoje funkcie. OZ Karpaty ročne obnoví v priemere 310 ha lesa, na čo nadväzuje vyžínanie, ochrana mladých lesných porastov oplocovaním, prerezávky, prečistky, vyznačovanie ťažby a ostatné pestovateľské práce. Najkvalitnejší lesný ekosystém vzniká prirodzenou obnovou, o ktorej navýšenie sa OZ snaží zavádzaním nových poznatkov a školeniami lesníkov. Stará múdrosť hovorí, že les sa vychováva sekerou. Spočíva v správnom umiestnení ťažby a správnom výbere jednotlivých stromov na spílenie, čo má vplyv na zvyšovanie kvality, stability a v staršom veku i tvorby semena. Následným vpúšťaním svetla do porastu sa podporuje klíčenie semena, prežívanie a odrastanie semenáčikov pod porastom. Zrkadlom odbornosti každého lesníka je pestovateľská činnosť a stav ním obhospodarovaných porastov. Používajú sa vedecké a praktické poznatky pri výchove a obnove lesa formou PBLH – prírode blízke hospodárenie v lesoch.

 

VIII. Ochrana lesa

Hlavnou drevinou OZ Karpaty je buk (34%), ktorý patrí medzi najodolnejšie dreviny. Významnou drevinou pre potrebu ochrany je borovica (20%) a duby (13%), v menšom zastúpení  jaseň (6%) a smrek. V celkovom pomere tvoria ihličnaté 22% a listnaté 78% podiel drevinového zloženia. Borovica je ohrozená najmä podkôrnym hmyzom (lykokaz borinový a borovicový, lykožrút borovicový a vrcholcový), mladiny poškodzuje chrúst obyčajný a borovicu čiernu huba pyknidovka beľová. Duby boli v minulosti ohrozené najmä húsenicami mníšky (Lymantria monacha a dispar), ktoré sú dnes na ústupe. Ďalším škodcom dubov je  podkôrnik dubový, ktorý spôsobuje druhotné hubové ochorenie – hromadné hynutie duba, kde je stále potrebný monitoring a vykonávanie hygieny porastov. Najviac ohrozené dreviny s malým plošným zastúpením sú smrek a jaseň. Smrek obyčajný ohrozuje hlavne lykožrút smrekový a jemu príbuzné druhy lykokazov. Ochrana si vyžaduje neustály monitoring a odchyt škodcov feromónovými lapačmi a stromovými lapákmi. Drevinu jaseň napáda podkôrnik jaseňový a následne druhotne hubová choroba (Chalara fraxinea), ktorá dokáže úplne zlikvidovať celé porasty. Vážnym škodlivým činiteľom je i raticová zver, ktorá z dôvodu svojho premnoženia spôsobuje rozsiahle škody na všetkých drevinách odhryzom a lúpaním kôry, preto aj ochrana mladých lesných porastov oplocovaním je nevyhnutná. Z času na čas sa prejaví aj ničivá sila vetra veľkej rýchlosti, ktorej neodolajú žiadne porasty. Pri obrane lesa OZ spolupracuje s Lesníckou ochranárskou službou Banská Štiavnica.

 

IX. Práca s verejnosťou

Zamestnanci OZ Karpaty, lesní pedagógovia, sa okrem plnenia svojich pracovných úloh venujú aj deťom, mládeži a laickej verejnosti, ktorým sa snažia sprostredkovane prostredníctvom zážitkového učenia predstaviť les so všetkým čo sa v ňom nachádza, a tiež umožniť ľuďom spoznať prácu lesníka v každom ročnom období prostredníctvom besied, prednášok, vychádzok, zážitkových hier priamo v lese ale i formou tzv. „mokrých variantov" medzi štyrmi stenami. Laická verejnosť má k dispozícii náučné lesnícke chodníky na lesných správach Pezinok, Majdán, Moravany nad Váhom, Šaštín.

 

X. Poľovníctvo

Poľovníctvo a chov zveri je takmer rovnako staré ako ľudstvo samo. V oblasti Malých Karpát a viatych pieskov Záhoria má veľkú tradíciu, ktorá siaha ďaleko do minulosti. Najmä zásluhou rodiny Pálfiovcov, ktorí boli uznávaní poľovníci, jelenia zver z tejto oblasti nikdy nevymizla a v tej dobe dosahovala nadpriemerné bodové hodnoty trofejí o čom svedčia aj historické záznamy a preparáty trofejí na hrade Červený Kameň. Tiež sa zaslúžili o introdukciu muflonej zveri v jednej z prvých zverníc o oblasti Roštúna. Lesy Malých Karpát, Považského Inovca a Záhoria tvoria ideálny biotop pre chov a lov jelenej muflonej, danielej, srnčej a tiež diviačej zveri.

 

XI. Vyskytujúce sa vzácne rastliny a živočíchy

Na území obhospodarovanom OZ Karpaty sa vyskytujú viaceré vzácne rastliny i chránené druhy živočíchov. Zo všetkých treba spomenúť aspoň niektoré: klinček lumnitzerov, hmyzovník holubyho, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá, vstavač trojzubý, vstavač purpurový, fúzač veľký, fúzač alpský, jasoň chochlačkový, pestroň vlkovcový, ropucha zelená, rosnička zelená, salamandra škvrnitá, jašterica zelená, užovka hladká, netopier čierny, včelárik zlatý, sokol rároh, výr skalný, bocian čierny, žlna sivá, prepelica poľná, orol kráľovský, orol krikľavý, bobor vodný, rys ostrovid, kaňa močiarna, dudok chochlatý.

 

 

2. druhá strana mapy

Významné miesta:  

1. Sandberg

Je významná paleontologická lokalita, nachádzajúca sa na území mestskej časti Devínska Nová Ves, Bratislava. Leží na severozápadnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku. Lokalitu vyhlásili za chránené nálezisko s rozlohou 25,6 ha roku 1964. Už nasledujúceho roku bola rozšírená a premenovaná na Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, o rozlohe 27,97 ha. Roku 1986 sa chránená plocha rezervácie rozrástla na 102 ha. Posledná zmena prišla 1. januára 1995, kedy bola premenovaná na Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, s najvyšším 5. stupňom ochrany. Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny (najmä hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny a výskyt druhov čeľade vstavačovitých rastlín, vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším lokalitám na Slovensku.

 

2. Devínska Kobyla

Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Malých Karpát na ploche 101 ha medzi mestskými časťami Devínska Nová Ves, Dúbravka a Devín na území Bratislavy. Leží pri sútoku rieky Moravy s Dunajom. Je to najvýznamnejšia oblasť svojho druhu v strednej Európe, vďaka svojej veľkej druhovej rozmanitosti a preto bola v roku 1965 vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu. Pôvodným biotopom bol les, avšak príchodom človeka sa krajina postupne premenila na vinice a dnes sú tu stepné „holé“ svahy. Táto oblasť patrí k najteplejším územiam nášho štátu. Nachádzajú sa tu jedinečné prvky geologické (jaskyne vo vápencoch, morské piesky a pieskovce so zubami rýb z neogénu), geomorfologické (erózne ryhy a úvaliny), botanické (25 chránených druhov teplomilnej flóry) a zoologické (chránené druhy hmyzu, obojživelníkov a plazov). V druhovej skladbe vegetácie dominujú xerotermné a vápnomilné prvky. Celkove v oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1100 druhov vyšších rastlín, z toho 25 chránených druhov. Vzácnosťou flóry Devínskej Kobyly sú hrachor sférický, nátržník odnožený, prerastlík okrúhlolistý, ostrôžka východná metlinatá a slezinník čierny. Z hmyzu sú to sága stepná, modlivka zelená, roháč obyčajný a iné; z obojživelníkov napríklad ropucha obyčajná. Z 9 druhov plazov, ktoré sa v záujmovom území vyskytujú, je to napr. jašterica zelená a užovka hladká; zo vzácnych druhov vtákov, ktoré do záujmového územia zalietajú z okolitých hniezdísk za potravou, je skaliar pestrý, z dravcov sokol rároh a mnohé iné.

 

3. Limbašská vyvieračka

Objekt predstavuje významný krasový fenomén, dokumentujúci špecifický vývoj krasovej hydrografie Bonnského krasu. Nachádza sa v doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom. Ide o občasnú vyvieračku s estavelou typu vaucluského prameňa, ktorý geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Činnosť a výdatnosť vyvieračky závisí na zrážkových pomeroch zbernej oblasti. Maximálna výdatnosť je 120 l/s. V suchých obdobiach hladina postupne klesá až prestane výver. Za tohto stavu začne voda z vyvieračky vytekať estavelou, ktorá sa nachádza poniže vyvieračky na dne potoka, ktorý tečie z ľavostrannej dolinky nad kameňolomom.

 

4. Náučný chodník Pece - Čertov kopec (Pezinok)

Na svojich informačných stanovištiach Vás oboznámi s historickými a prírodnými zaujímavosťami Pezinskej časti Malých Karpát. Dĺžka trasy náučného chodníka je 4,7 km s prevýšením 265 m. Vedie údolím Rybnického potoka so základným bodom na lokalite Pezinský hrad v nadmorskej výške 305 m n. m. Ďalej trasa pokračuje cez lokalitu Rybníček so štyrmi lúkami, horárňou z 19. storočia a zvyškami huncokárskeho osídlenia. Odtiaľ pokračuje údolím potoka Blatina po Štúrovej magistrále popod vrch Hrubý Ostrý, ďalej dolinou pod vrchom Čertov kopec, kde v nadmorskej výške 570 m pod hrebeňom Malých Karpát končí.

 

5. Prameň Husí stok

Je prameňom nachádzajúcim sa v skalnatom reliéfe tvorenom vápencom. Vyznačuje sa veľkou výdatnosťou aj v letných mesiacoch a svojou nízkou teplotou pôsobí osviežujúco. Kvalita vody je výborná a spĺňa podmienky slovenskej technickej normy použitia aj pre dojčatá. V jeho okolí sa nachádzajú ochranné lesy (tvorené najmä drevinami ako buk, hrab, jaseň, javor, dub a cer) s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

 

6. Náučný chodník Majdán

Úlohou tohto náučného chodníka je umožniť jeho návštevníkovi spoznať les, jeho funkcie a činnosti, ktoré sa v ňom vykonávali a dodnes aj vykonávajú. Chcel by, aby návštevník za každým stromom videl jeho dlhý život, vážil si chládok, ktorý mu poskytuje v horúčavách svojim tieňom. Jednoducho, aby les nechápal len ako zdroj dreva pre rôzne priemyselné využitie, ale začal ho vnímať aj cez jeho celospoločenské funkcie. Radi vám v tom osobne pomôžu aj pracovníci Lesnej správy Majdán.

 

7. SCHR Parina – VLM (významné lesnícke miesto)

V roku 1876 dal gróf Móric Pálfi vybudovať na horskej bystrine Parná sústavy rybníkov, v ktorých sa chovajú pstruh potočný a pstruh dúhový. Hydrologický patrí celé územie do Povodia Váhu. V súčasnej dobe LESY SR š. p., OZ Karpaty, zabezpečuje chov rýb od ikier až po generačné ryby. Športový rybolov na horských potokoch a vodných nádržiach prináša nezabudnuteľné zážitky.

 

8. Rybáreň Dechtice (kultúrna pamiatka)

Bohaté a čisté pramene pod výbežkami Malých Karpát, kde sa rozkladali vinohrady vytvárali stočiny, vodnatú plochu o výmere 18,4 ha, okolo ktorých je v polkruhu postavená obec Dechtice. Gróf Móric Pálfi (1812–1897), vojenský gubernátor Uhorska a vlastník bývalého domínia Smolenice - Dobrá Voda, realizoval v tomto priestore v rokoch 1870 až 1877 projekt výstavby rybníkov. V Dechtickej rybárni sa spočiatku choval pstruh potočný, ale neskôr sa prešlo na chov pstruha kalifornského, nazývaného aj dúhový. Tento americký druh rýchlejšie rástol, bol odolnejší proti zmenám teploty a znečisteniu vody. Ročná produkcia rybárne v rokoch 1936 - 1937 bola 800 000 ikier pstruha potočného, 1,2 mil. ikier pstruha dúhového, 500 kg kaprov, 1000 kg pstruha potočného a 2000 kg pstruha dúhového. Areál rybárne v Dechticiach je ojedinelým hospodárstvom, aj technickou pamiatkou, dokumentujúcou racionálny chov rýb u nás. V súčasnej dobe je v prevádzke na Dechtickom rybárstve 11 rybníkov, kde sa prevažne chová kapor, šťuka a ostatné druhy nížinných rýb s možnosťou športového rybolovu.

 

9. Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, juhozápadne od mestečka Smolenice, v Smolenickom krase. Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1930. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 m od povrchu. Jaskyňa je sprístupnená v dĺžke 410 m. Pozostáva z úzkych puklinových chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Chodba nádejí) a neveľkých sieňovitých priestorov (Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti), ktoré sa vytvorili najmä na križovatkách tektonických porúch. Objavný komín má charakter závrtového komína. Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity a rozličné formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou.

 

10. NPR Dolina Hlboče

Dolina Hlboče o výmere 123 ha je od roku 1995 Národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Kaňonovité údolie je najväčšou a najkrajšou dolinou Smolenického krasu. Objavíte v ňom najrôznejšie krasové útvary a 9 metrov vysoký občasný vodopád, ktorý je jediným vodopádom v Malých Karpatoch, je ho možné vidieť najmä v období topenia snehu. Dolina ponúka priaznivé podmienky na rozvoj bohatej flóry a fauny. Najvzácnejšie rastlinné druhy rastú na skalných okrajoch doliny: jesenec biely, prerastlík kosákovitý, lipkavec sivý, ostrica Micheliho, kosatec dvojfarebný, devätorovka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská. Dubovo-hrabové lesy patria medzi biotopy s najvyšším počtom druhov živočíchov na Slovensku. Typickými druhmi tunajších lesov a skalnatých svahov sú skokan hnedý, užovka stromová, jašterica múrová, piskor obyčajný, hrdziak lesný.

 

11. Smolenický zámok

Nachádza sa nad obcou Smolenice. Stredoveký hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena. Obec Smolenice leží na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava, asi 60 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy. Zámok vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdôdyovci. Na konci 18. storočia hrad spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945.

 

12. Kláštor Sv. Kataríny

Katarínka sa nachádza neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranno-barokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi, či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. V júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol rozdaný okolitým kláštorom i obciam, kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave, na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok.

 

13. Lesná železnička

Pred sto rokmi kraľovali v karpatských lesoch lesné úzkokoľajné železnice, ktoré pomáhali zbližovať drevo do údolí. Skutočné zmenšeniny ozajstných železníc romanticky zapadali do krajiny. Na Slovensku ich bolo asi štyridsať. Slúžili do doby, kým ich z lesa nevytlačili ťažké nákladné automobily. V najodľahlejších lesných zákutiach Malých Karpát možno nájsť i dnes desiatky kilometrov násypov a zárezov, dokladujúcich nevšedný dôvtip a fortieľ budovateľov. V blízkosti kláštora Sv. Kataríny sa nachádza zrekonštruovaný úsek lesnej železničky, ktorého dĺžka je cca 450 m.

 

14. Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Nachádza sa na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine, dominujúcom krajine svojou nadmorskou výškou 543 metrov, nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Je v katastrálnom území obce Priepasné. Štefánik bol pochovaný na Bradle 11. mája 1919, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí zahynuli s ním. Nad ich spoločným hrobom bola navŕšená mohyla z kameňa a v nej zapustený pomník - kamenný kríž. Základný kameň bol položený dňa 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927 a bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928.

 

15. Náučný lesnícky chodník Moravany nad Váhom

Tento náučný chodník vás oboznámi s lesom, ktorý je zložitým živým spoločenstvom, a ktorého význam spočíva nielen v plnení produkčnej funkcie drevnej hmoty, ale má i nesmierne dôležité poslanie v plnení celospoločenských funkcií so svojím pôdoochranným, vodohospodárskym, klimatickým, zdravotným, sociálnym a estetickým účinkom. Právom si zasluhuje náš obdiv, úctu a ochranu, pretože slúži nám všetkým. Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, ako to v tom lese vlastne skutočne funguje, aké poslanie si v ňom plníme my, lesníci. Stačí sa obrátiť na pracovníkov Lesnej správy Moravany nad Váhom.

 

16. Veľká a Malá jaskyňa v Dolnom Sokole

Jaskyne sú významné archeologickými nálezmi z neolitu. Obe sú verejnosti voľne prístupné a zároveň sú prírodnými pamiatkami v pohorí Považský Inovec. Nachádzajú sa v Krahulčích vrchoch v časti Sokolie skaly v nadmorskej výške 484 m n. m., asi 2,2 km západne od vrcholu Marhát (748,2 m n. m.). Katastrálne spadajú pod obec Hubina, okres Piešťany v Trnavskom kraji. Vytvorili ich presakujúce pukliny v celistvých svetlosivých stredno-triasových vápencoch. Ich ďalšie rozšírenie bolo vplyvom mrazového zvetrávania. Dĺžka Veľkej jaskyne je 15 metrov, dĺžka malej jaskyne je 10 metrov.

 

17. Hrad Pajštún

Zrúcanina nad obcou Borinka. Hrad patril do sústavy pohraničných hradov. Bol postavený do polovice 13. storočia. Neskôr, v polovici 18. stor. vyhorel, čiastočne bol opravený a využívaný. Definitívne ho zničili napoleonovské vojská v roku 1809.

 

18. NPR Roštún

Územie patriace do Plaveckého krasu zahŕňa hrebeň Veľkej Vápennej, bralá Malej Vápennej a Čertovu dolinu. Geologický podklad tvoria súvrstvia vápencov a dolomitov. Územie je bohaté na škrapy, skalné veže, je tu tiež vytvorený podzemný kras s puklinovými priepasťami a jaskyňami. V podzemných priestoroch sa nachádzajú kolónie netopierov.

 

19. Plavecký hrad

Bol postavený v roku 1256 až 1273 ako kráľovská pohraničná pevnosť. V rokoch 1579-1582 bola na hrade tlačiareň kazateľa Bornemiszu. Tlačili sa tu kalendáre a náboženské knihy. V roku 1707 bol hrad za protihabsburského povstania delostreleckou paľbou zničený.

 

20. NPR Pohanská

Územie sa nachádza severovýchodne nad obcou Plavecké Podhradie. Ako geologický podklad sa uplatňujú vápence a dolomity. Rôznosť geomorfologických, pôdnych a mikroklimatických podmienok podmienila druhovú bohatosť a plošnú mozaikovitosť vegetácie s čerešňou nahalebkou, kavyľmi, cesnakom žltým, cesnakom medvedím. Územie je cenné i po zoologickej stránke. Z ríše hmyzu sa tu vyskytuje kobylka stepná, modlivka zelená. Zo stavovcov okrem krátkonôžky štíhlej, všetky u nás žijúce druhy jašteríc, slepúch lámavý, užovka stromová a iné. Celkom na území sa vyskytuje 65 druhov vtákov, z toho 27 hniezdičov. Územie má veľký historický význam. Okrem stredovekého Plaveckého hradu, na temeni Pohanskej sa v období asi 400 r p.n.l rozprestieralo keltské oppidum o výmere 38 ha, ktoré bolo najstarším mestským osídlením na území terajšieho Slovenska.

 

21. Deravá skala, Tmavá skala

Malé jaskyne v Mokrej doline pri Plaveckom Mikuláši. Deravá skala je 26 m dlhá a 15 m široká, Tmavá skala má dľžku 40 m. Obe jaskyne majú veľkú archeologickú hodnotu - v Deravej skale sa našli stopy človeka z mladšieho neolitu t.j. pred 30-40 tisíc rokov v Tmavej skale sa našli hlavne pozostatky jaskynných medveďov.

 

22. Mon Repos

Drevený poľovnícky zámoček Pálfiovcov v Malých Karpatoch vyhorel v roku 1969. V lokalite zostala murovaná hájovňa z konca 19. storočia.

 

23. Hrad Branč

Bol postavený v druhej polovici 13.storočia. Chránil cesty prechádzajúce cez Karpaty na Moravu. V roku 1663 sa stál útočiskom miestnych obyvateľov pred Turkami. Začiatkom 18 storočia prestal byť obývaný a postupne začal chátrať.

 

24. Veterný mlyn

Jediný zachovaný veterný mlyn na Slovensku sa nachádza v meste Holíč. Bol postavený v 19. storočí a až do konca l. svetovej vojny mlel múku. Otočná strecha, ktorú neskôr nahradili tehlovou sa spolu s veterným kolesom otáčala v smere vetra.

 

25. Žrebčín Kopčany

Žrebčín, v nemčine Gestüt, ktorý dostal v kopčianskom dialekte názov Štít, daroval František Lotrinský v roku 1736 ako svadobný dar manželke Márii Terézii. Štít a jeho priľahlé lúky a lesy boli miestom veľkolepých poľovačiek pre cisársku rodinu a ich hostí. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále hlavnej budovy. Po premiestnení koní po požiari v žrebčíne v Kladruboch prichádzali do Kopčian i opatrovatelia a cvičitelia koní, hospodárski správcovia z Rakúska a Čiech. Počas socializmu patril štátnemu majetku a postupne chátral.

 

26. Kostolík v Kopčanoch

Kostolík Sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch sa datuje, do veľkomoravského obdobia – 9.-10. storočie. Nález zatiaľ troch veľkomoravských hrobov v roku 2004 utvrdil archeológov v datovaní kostola. Považuje sa za najstaršiu stavbu v strednej Európe. Ako farský kostol slúžil až do 18. storočia. Kostolík sa nachádza asi 1 km od Valov - sídla veľkomoravských kniežat v chotári obce Mikulčice.

 

27. Holičský zámok

Barokovo-klasicistický monumentálny zámok, bývalé letné sídlo habsburského cisárskeho dvora.

 

28. Bazilika Šaštín

V roku 1564 Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Bakiča, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie. Bol to symbol poďakovania za vyslyšanie rodinných trápení. Verejné uctenie sochy potvrdil ostrihomský arcibiskup v roku 1732. Výstavba impozantného chrámu sa začala v roku 1736. Veže boli dokončené v roku 1864. Svätý Otec Pavol VI. chrám povýšil na baziliku menšiu - Basilica minor. Bazilika je v správe saleziánskej rehole. V kláštore je umiestnené saleziánske gymnázium Jána Bosca.

 

29. Gazárka

Rekreačné' stredisko Gazárka je asi najznámejšie na Záhorí. V okolí jazier, ktoré vznikli po ťažbe piesku sú krásne piesočné pláže. Jazerá okrem kúpania poskytujú možnosť člnkovania sa, vodné bicykle; vybudované sú tu tenisové a volejbalové ihriská. Pre rybárov je tu možnosť rybolovu.

 

30. Chránený areál jubilejný háj

Chránený areál jubilejný háj s rozlohou 14,98 ha sa rozprestiera na juhozápadnom okraji Šaštína. Priamo nadväzuje na najstaršiu chránenú prírodnú pamiatku Dubník, ktorý bol vysadený ešte za bývalého Rakúsko-Uhorska v roku 1897. O histórii jubilejného hája obecná kronika Šaštína hovorí: „V roku  1928 bol v lese Gazárka v polesí Šaštín založený jubilejný háj a postavený bol žulový pamätník na pamiatku 10-ročného trvania ČSR.“ Na jeho okraji sa nachádza žulový kameň, na ktorom je vykresaný československý štátny znak a rok založenia jubilejného hája - 1928. 

 

31. Tomky

Rekreačná oblasť v CHKO Záhorie, neďaleko obce Borský Sv. Jur. Množstvo rekreačných chát sa nachádza okolo dvoch umelo vybudovaných jazier. Okolité borovicové lesy ponúkajú v sezóne veľké množstvo rôznych druhov húb. Celá oblasť je i ideálnym miestom na cykloturistiku.

 

32. NPR Zelienka

Jedno z posledných zachovaných slatinných rašelinísk medzidunového charakteru. Prevažnú časť zaberá slatinná jelšina, ktorá prechádza do brezovej dúbravy a na zvyšnej ploche sa vyskytujú borovicové lesy. Nachádza sa tu množstvo vzácnych a chránených druhov rastlín - ostrica Hartmanova, nátržnica močiarna, pápernik úzkolistý, perutník močiarny. Zo živočíchov sa tu dokázal výskyt 160 druhov chrobákov, z nich tri chránené a jeden nový druh pre Slovensko.

 

LESY SR, š.p., marec 2023; posledná úprava 22.9.2023